SME
Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Architektka Moravčíková: Nový Istropolis sú zatiaľ len báchorky, chcem vidieť skutočný projekt (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

Ale veď máme lepšie

budovy, kde sa skĺbil brutalizmusa sorely.

Práve ten PRIOR + hotel Kiev bez výškovej budovy Kieva je kvalitný...

Ale Istroposlis je Otras
 
Hodnoť

 

Skvelý rozhovor.
A odkaz fotobovi: Pán teoretik architektúry, naučte sa najprv ako sa píše Kyjev, a potom niečo o sorele.
 

chybu

beriem na vedomie, mesto vídavam v ukrajinskej azbuke angličtine a ruštine
https://en.wikipedia.org/wiki/...

preto so sa pomýlil


A čo na tom nie je súčasťou Sorely?

https://cs.wikipedia.org/wiki/...(architektura)
 

 

Istropolis nie je sorela. Toto je sorela,

https://sk.wikipedia.org/wiki/...

Je tam zopár ukážkových príkladov z Bratislavy, skúste si ich niekedy obzrieť.
A ak nevidíte rozdiel, tak prepáčte, že som Vás zdržal.
 

V ČSSR

bolo dovolené stavať len v rámco sorely, sám v prvom príspevku píšem, že to nie čistá sorela ale hybrid sorely s naor. aj brutalizmom, ale nie len

Podnikateľský barok bol pokračovaním takýchto skoro aslohových budov ako je Istropolis.


„Podnikatelské baroko“ se vyznačuje nabubřelostí, okázalostí a stylovou bezradností.[1] Patří sem levně provedené, avšak zdánlivě luxusně vyhlížející domy, které se inspirují u všech možných historických slohů.
https://cs.m.wikipedia.org/wik...
 

1057329

ako pre koho
môžete uviesť, čo z rozhovoru je to skvelé?
priznávam, že nie som odborníkom na architektúru
podľa mňa, to, čo sa snaží nahovoriť verejnosti p. Moravčíková, by v kruhu odborníkov na kvalitu stavby asi neobhájila
ak si niekto nahovára, že kvalitu stavby vedia posúdiť architekti, tak mám dosť veľké pochybnosti, či má dostatok informácii o stavebníctve
povrch, tvar, výška i celkové proporcie v kontexte okolia (mierka) sú dôležité skutočnosti, ale nie najdôležitejšie pre komplexný parameter - kvalita stavby

to o báchorke je nedôstojné, lebo odborníci vedia, že nateraz nemožno očakávať takú dokumentáciu, o ktorej sníva p. Moravčíková
odborníci vedia, že vizualizácie sa robia zásadne pre laickú verejnosť a že názor skupiny odborníkov na to, či nový zámer je dostatočným dôvodom na odstránenie súčasnej stavby je v skutočnosti bezvýznamný

vyzývať teraz ministerku kultúry a primátora, k vyvolaniu diskusie o odstránení stavby, je čisto akademický úlet, navyše, vyzývať starostu Nového Mesta je volanie po porušovaní princípu nezaujatosti, keďže ten je štatutárnym orgánom stavebného úradu, ktorý bude rozhodovať o odstránení stavby, umiestnení a povoleniach súboru nových stavieb
 

 

vúčšina odborníkov a architektov by budovu zachovala :-) stačí trochu pogoogliť
 

1079031

ako ste počítali tú väčšinu?
koľko je odborníkov a architektov a koľko z nich by zachovalo budovu?
vyjadrenia koľkých z ich ste vygooglili?
viete koľko z tých, čo to napísali na nete, by dalo do zachovania svoje úspory?

vyjadrenia za zachovanie, ktoré som našiel, sú o cudzích peniazoch, to je ako by Vám napísali, že lepšie vedia ako máte naložiť so svojim majetkom, peniazmi
poslúchli by ste a obetovali pre napĺňanie cudzích predstáv, ak by ste mali k dispozícii súbor informácii, že by to znamenalo výrazný úbytok a možný bankrot?

zopakujem, nie som odborníkom na architektúru, o stavbách viem však dosť na to, aby som vedel, že pri rešpektovaní súčasných predpisov nie ej možné zároveň modernizovať stavbu a zachovať budovu s jej súčasným vzhľadom jej obalových konštrukcií / obvodového plášťa a vnútorného dispozičného členenie ako požadujú / si predstavujú zástancovia zachovania
už len fakt, že takmer celé TZB by museli vymeniť, vyvoláva pochybnosti o zachovateľnosti budovy, ak sa tým nemyslí iba jej surová hrubá stavba

a aby toho nebolo málo, medzičasom je aktuálna verzia STN 73 6110, ktorá vyžaduje vyššie počty parkovacích miest, resp. rozsah odstavných plôch ako v r. 1981, ak by sa budova modernizovala / prestavovala, bola by nevyhnutné nielen stavebné povolenie, ale tiež nová kolaudácia podľa súčasne platných predpisov

len námatkovo
kultúrne zariadenia v bežnom režime s akciami do 5 tis. návštevníkov
jedno park. miesto na 7 zamestnancov ako dlhodobé, t.j. prakticky celodenné, a 1 parkovacie miesto na 4 návštevníkov, z celkového počtu 90 % ako krátkodobé počas akcie + niečo pred a niečo po a 10 % ako dlhodobé,
pri kapacite do 1400 návštevníkov je to 350 miest, z toho 315 krátkodobých a 35 dlhodobých, k tomu miesta pre zamestnancov, ktoré by určite neboli 1 : 7, ale skôr 1 : 3 prípadne aj 1 : 2
ak by sa v budove naďalej poskytovali aj služby, osobitne stravovacie, tak ďalšie miesta podľa kapacity pri stoloch, alebo podľa plochy služieb
a opäť zamestnanci min. 1 : 5 a návštevníci min. 1 : 4
pri tom odstavná plocha a parkovacie miesta pred Istropolisom, ak sa nemýlim, sú schválené aj s ohľadom na susednú administratívnu budovu, pre ktorú treba min. podľa počtu zamestnancov 1 : 7 a podľa čistej administratívnej plochy 1 : 30 m2
administratívnu plochu by asi nikto nezmenši, tak disponibilná plocha na odstavenie áut by spôsobila obmedzenie využívania kapacity priestorov pre kultúrne akcie, ak by sa mali časovo prekrývať
opäť by sa to premietlo v ekonomike
bolo by zaujímavé ako by zástancovia zachovania budovy si predstavovali náhradu pre vlastníka a či a koľko by boli ochotní na to dať zo svojich vlastných peňazí
 

Dobrá otázka

No ved práve. Prečo pri takýchto verejných budovách musíme riešime vlastníka a jeho rentabilitu? Čo bude ďalšie. Niekto odpredá SND, Redutu, Operu? Super nápad čisté centrum čistá ryža skvelé pozemky na obchody a apartmány :-) Pri tomto rozmýšľaní sa už dávno mala rozpredať aj Opera v Sydney, Gugenheimovo múzeum, Hamburská filharmónia, všetky majú niečo spoločné. Sú veľmi veľmi nerentabilné, ale sú to verejné priestory, ktoré majú aj reprezentačnú funkciu... ale chápem aj pohľad tých ktorí musia búračku obhájiť.

To čo mi vadí najviac je- prečo štát nechal zájsť Istropolis (a nielen Istropolis) až do tohto štádia. Prečo sa nám posuvajú také vymývacie manipulácie, že tam nič nebolo iba KSC zjazdy. A podobne sa to týka aj ostatných verejných priestorov. Štadiónov, zimný, futbalový, cyklistický, PKO, ... scenár je vždy identický. Zbagatelizovať, zdôvodniť nerentabilitu, zlikvidovať, väčšiu časť arealu rozbiť na malé kúsky tie výhodne rozpredať/prenajať a zo zvyšku urobiť alibisticky nejaké akoby torzo ktoré bude alibisticky splnať tu pôvodnú verejnú funkciu ideálne nazvať to "národné" a odpredať späť štátu. Prirodzene to torzo už bude prakticky nefunkčné, rovnako nerentabilné, ale už je to jedno, projekt je vydojený a každý si urval svoje. :-)
 

1079031

verejná budova? to myslíte ako?
že verejnosť má prístup?

ako sa ukázalo, "neriešenie" rentability umožnilo, že súčasný stav odstavil verejnosť od prístupu, obnovenie v súčasných pomeroch nie je v rukách verejnosti, aj keď veľká časť by si to želala
verejnosť zmeškala vlak, mala takmer 20 rokov na presvedčenie volených zástupcov, aby sa postarali o možnosť zachovania / záchrany
SR a samospráva mohli spoločne vlastniť a investovať modernizácie a ďalšej existencie budovy

DOCOMOMO Slovensko malo min. 15 rokov, aby presvedčilo kompetentných, že táto budova je hodná vyhlásenia za NKP

zásadne, pri každej budove je dôležitá rentabilita
osobitne, ak jej prevádzku financuje súkromný vlastník
existujú altruisti, čo majú veľký kapitál a časť z neho venujú / využívajú v prospech záujmov verejnosti, ale v tomto prípade treba zostať nohami na zemi
 

 

Pán Dulla, prepáčte , ale Vy si asi neviete predstaviť, že človek je napríklad spoluvlastníkom národnej kultúrnej pamiatky, už len kvôli tomu, že v dome býva celý život a jeho povinnosťou zo zákona je ju rekonštruovať v súlade s požiadavkami pamiatkového úradu a ešte to aj zaplatiť z vlastných peňazí. V dome nemáme žiadne komerčné priestory, ktoré by nám na rekonštrukciu zarobili a pamiatkári nám určujú, aké materiály budeme pri rekonštrukcii používať. Keby sme sa všetci pozerali na to ako Vy, tak by sme nemali ani opravené historické budovy v bratislavskom Starom Meste.
 

Hlož

pani, pán, môžete na to vziať jed, že si dokážem predstaviť takmer všetko
v časoch keď tzv. virtuálny svet PC bol v začiatkoch, súčasťou štúdia, ktoré sa mi podarilo ukončiť úspešne, bola potreba nielen vedieť si predstaviť, ale aj vypočítať tzv. virtuálnu prácu

neviem o tom, že existuje zákonná povinnosť rekonštruovať NKP,
viete uviesť ktorá právna úprava ju obsahuje?

možno to pre Vás nie je podstatné, ale Istropolis nie je vyhlásený za NKP
 

 

§ 8 zákona č. 22/1958 Zb., dosť fúzatý zákon, ale podľa všetkého stále platný.
A potom tu máme stavebný zákon (50/1976 Zb, tiež nie celkom najnovší) § 86 Údržba stavby
(1) Vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
(2) Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu. Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
Tento § sa nachádza v 8 oddieli SZ Údržba a odstraňovanie stavieb. Je smutné, že u nás programovo majitelia idú rovno k § 88 Odstraňovanie stavieb aj za cenu porušenia predchádzajúcich ustanovení a pokutu 165 000 EUR.
 

re: stavebný zákon

by mohol mať Vlado Dulla ako middle name
v tej oblasti sotva viete viac
rekonštrukcia ako to popisuje Hlož bude prestavbou, úpravou, na ktorú sa vzťahuje § 8 ods. 2 a ktor á dôsledkom slobodného rozhodnutia vlastníka
 

1057329

§ 8 zák. č. 22/1958 Zb. neupravuje povinnosť rekonštruovať NKP ako o nej písal alias Hlož
zákon neobsahuje vymedzenie pojmov "zachovanie", "údržba"
dá sa predpokladať, že zachovaním sa rozumie nezničenie a údržbou súbor činností s cieľom udržať vlastnosti zodpovedajúce dovolenému spôsobu užívania a starnutiu materiálov, ako aj ich bežnú obnovu vrátane rovnocennej náhrady
§ 86 vyzerá na prvý pohľad lákavo
ods. 1 sa viaže na dokumentáciu overenú sta. úradom a jeho rozhodnutia
mnohé, asi výrazná väčšina, nehnuteľné NKP je z čias, z ktorých sa nezachovali rozhodnutia a v ktorých sa neoverovala dokumentácia
ale povinnosť a oprávnenie stavebného úradu v ods. 2 je len vo vzťahu k údržbe, nie rekonštrukcii
stav. zákon neupravuje / nevymedzuje taký pojem, a kto si myslí, že je to predsa samozrejmé, tak sa mýli, lebo stavebný úrad koná ako orgán štátnej stavebnej správy,
aj ten je viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

stav. zákon neupravuje / nevymedzuje pojem údržba, hoci ho využíva
aj pre aplikáciu § 86 sa dá čiastočne využiť nepriamo upravený pojem bežná údržba v § 139b ods. 16

nikto nepochybuje, že maľby a nátery vrátane vnútorných patria do údržby
teda aj opravy ich lokálnych poškodení,
ak by vlastníci NKP, ktorá pozostáva z desiatky bytov každú opravu ohlasovali, ako to vyplýva z § 55 ods. 2 písm. d) SZ, tak by asi niektoré stav. úrady skolabovali, ak by mali vybaviť ohlásenia do 30 dní

vrátim sa k zákonu o pamiatkach,
pri povinnosti zachovania a údržby NKP odkazuje na zásady pamiatkovej starostlivosti a pokyny výkonného orgánu krajského národného výboru
nech už tá pôsobnosť prešla na ktorýkoľvek iný orgán, aj na jeho činnosť (spracovanie zásad a pokyny) sa vzťahuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
to znamená, že nemôže vyžadovať rekonštrukciu a že keď svojimi pokynmi o údržbe obmedzí výkon vlastníckeho práva, tak za primeranú náhradu, ako to vyplýva z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR
 
Hodnoť

 

Kto je to tá architektka Moravčíková? V živote nič nenavrhla, iba načarbala pár kníh a horedole kritizuje. Až ukáže niečo pekné, čo navrhla a zrealizovala, potom sa bude môcť vyjadrovať k architektúre ...
 

 

architektúra, pedagogická činnosť, veda, výskum, špecialista, publicistika,
prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková - profesijný životopis


prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková Pracuje ako vedecká pracovníčka a vedúca Oddelenia architektúry na Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied. Od roku 2014 je profesorkou na Fakulte architektúry STU. Venuje sa teórii, histórii a kritike architektúry 20. a 21. storočia.
 

 

Kritizovanie a teoretizovanie robia Tí, čo sa nedokážu uplatniť vo svojom obore, alebo absolvovali podpriemerne ....
 

 

A to koho tym myslis? Jednu z najvyraznejsich osobnosti historie architektury? Gratulujem. Ale chápem. Treba zbúrať a rozpredať :-)
 

 

Aha, toto je zoznam svetových architektov .... a ako tak pozerám, tak nejaká Moravčíková tam nie je ....

https://sk.wikipedia.org/wiki/...

A len tak mimochodom, nesúhlasím s tým, aby tam boli administratívne a bytové priestory. Ale som za zbúranie a vybudovanie kultúrneho a kongresového centra. Je tu však fakt, že by muselo byť zorganizovaných veľa kongresov, výstav a koncertov, aby si to zarobilo na seba....
 

1 2 >

TOP videá