V EÚ sme doma
Moderátorka Eva Mihočková rozoberá v uvoľnenej debate nadčasové i aktuálne udalosti z pohľadu bežných Slovákov s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimírom Šuchom a jedným hosťom.
Europoslanci schválili novú Európsku komisiu, ktorú opätovne povedie Ursula von der Leyen. Nový kabinet bude čeliť novej politickej situácii, keďže v Európskom parlamente získal väčšinu s historicky najmenším počtom hlasov. Medzi top priority bude tiež patriť vybudovanie novej Európskej obrannej únie, ale aj pokračovanie v zelenej transformácii, hoci s možnými zmenami v tempe alebo spôsobe jej presadzovania v praxi.
„Kľúčová otázka pred EÚ je, ako sme pripravení obrániť našu slodobu, pretože skôr alebo neskôr budeme svedkami toho, že ruský režim sa neuspokojí len s Ukrajinou, ale pokúsi sa aj o ďalšie kroky smerom k EÚ,“ hovorí v rozhovore vedúci Zastúpenia Európskej komisia na Slovensku Vladimír Šucha.
S podobným varovaním sa pred europoslancov postavil aj nový eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius z Litvy: „Moja misia je pripraviť EÚ na možnosť ruskej agresie voči členským štátom EÚ.“ Kľúčom k zvýšeniu európskej obranyschopnosti je vybudovanie Európskej obrannej únie, v rámci ktorej by EÚ pomáhala členským štátom dobudovať a reformovať svoje armády, financovať vlajkové európske obranné projekty a vytvoril by sa jednotný zbrojársky trh.
EÚ má v rámci NATO kombinovane za všetky členské štáty druhé najväčšie výdavky na obranu po USA. Suma predstavuje asi 300 miliárd eur. „Tieto peniaze sú však vynakladané mimoriadne neefektívne,“ hovorí V. Šucha. Dodáva, že nová Európska komisia by to chcela zmeniť a zaviesť spoločné armádne nákupy podľa modelu, ktorý sa už osvedčil pri vakcínach i plyne
„Keď ide Slovensko nakúpiť desať transportérov, tak nemá veľmi silnú vyjednávaciu pozíciu. Ale ak by nastúpila Európska komisia a nakupovala by tisíc takých strojov, tak to už by bol iný biznis, ktorý umožňuje aj zaujímavé zľavy a výhody,“ hovorí V. Šucha.
Kde Európa vezme potrebné zdroje? Existujú úvahy o presunutí časti peňazí z kohéznej politiky na obranu, čo by zrejme narazilo na odpor krajín, ako je Slovensko, ktoré poberajú z týchto fondov relatívne najviac. „Existuje aj možnosť vydať európske obranné dlhopisy podobne, ako sa to urobilo počas pandémie koronavírusu,“ dodáva v diskusii profesor Jozef Bátora z Katedry politológie FiFUK.
Koľko by mala Európa vynakladať na pomoc Ukrajine, aby bola schopná sa ubrániť ruskej agresii? A aké zmeny možno očakávať od novej Komisie v oblasti Zelenej dohody? Odpovede ponúka vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Vladimír Šucha v diskusii s profesorom Jozefom Bátorom z Katedry politológie FiFUK. Moderuje šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA Eva Mihočková.
