Politika patrí aj do divadiel a škôl. Upierať občanom možnosť komentovať aktuálnu politickú situáciu je proti právu EÚ i OSN.
Nežná revolúcia v roku 1989 presadzovala predovšetkým občianske práva ako slobodu slova a zhromažďovania, ale už vtedy sa na tribúnach pravidelne ozývala myšlienka návratu Československa do Európy. „Už v novembri 1989 nám bolo jasné, že chceme patriť na Západ a do bezpečnostných štruktúr západného sveta,“ hovorí v rozhovore jedna z najvýraznejších tvárí novembrových revolučných udalostí Milan Kňažko.
Rovnako to pred tridsiatimi piatimi rokmi vnímal aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha, ktorý v tom čase pôsobil na Geologickom ústave SAV. Kolegovia ho zvolili za predsedu štrajkového výboru a bunky VPN. „Vtedy sa zrodila predstava, že sa raz môžeme stať súčasťou slobodnej a prosperujúcej Európy. Aj ja som si vtedy myslel, že sa to stane tak do piatich rokov. Realita ukázala, že to trvalo ešte pätnásť rokov, a to je aj odpoveď pre dnešné kandidátske krajiny, ktoré netrpezlivo čakajú na vstup do EÚ,“ hovorí Šucha.
Nežná revolúcia bola predovšetkým dielom občianskeho aktivizmu. Kritizovanie umelcov, študentov či mimovládok za komentovanie politického diania je preto popretím ideálov Novembra 1989. „Tvrdenie, že vyjadrovať sa k politike môžu len politici, je nielen lož, ale je to aj v rozpore s európskym a medzinárodným právom. Občania majú právo angažovať sa politicky, sociálne a ekonomicky vo všetkých veciach, ktoré sa ich týkajú. A povedzte mi, čo z politiky sa netýka občanov,“ vysvetľuje Vladimír Šucha.
Prečo je podľa Milana Kňažka nezmyslom hovoriť o politike na štyri svetové strany a či sa ešte Slovensko môže opäť dostať do vazalského postavenia voči Rusku, sa dozviete v novej relácii V EÚ sme doma, ktorú moderuje Eva Mihočková zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
