Aréna s Luciou Plavákovou: Naša rodina je súdržná, partnerka ma po Huliakovom útoku podporila

Po verbálnom útoku od poslanca Huliaka podporila poslankyňu Plavákovú rodina i partnerka. Ospravedlnenie síce nečakala, druhý útok priamo v pléne ju však prekvapil, urážku označením „suka“ si tak s poslaneckým kolegom plánuje vydiskutovať na súde.

Ako avizuje, opozícia sa pokúsi zbaviť Rudolfa Huliaka postu predsedu výboru, keďže ide o funkciu, ktorá nesie povinnosť reprezentovať parlament na požadovanej úrovni. Poslankyňa vysvetľuje, že dúhovým srdcom na notebooku nepropaguje žiadnu stranu, neporušuje teda zákon o rokovacom poriadku, vysvetľuje zároveň významy ostatných nálepiek, ktoré vzbudili pozornosť.

V parlamente je podľa nej prítomný sexizmus a opakované sexistické poznámky na adresu žien. Útok považuje nielen za akt proti ženám, ale najmä proti LGBTI komunite. Nenávistné prejavy zažíva opakovane, tentoraz však aj silnú vlny podpory.

Ako to prežívate teraz? Po dvadsiatich štyroch hodinách s tým drobným odstupom času?

Naša tlačová konferencia bola naozaj bezprostredne po tom, ako mala tlačovú konferenciu strana SNS, kde som si teda vypočula tie najvulgárnejšie výrazy na moju adresu. Pán poslanec Huliak dokonca povedal, že ma nepovažuje za ženu a naozaj ma to veľmi zasiahlo. Úprimne musím povedať, že keď som ráno odprevadila dcéru do školy a išla som do parlamentu, tak som naozaj nečakala v žiadnom scenári ani vesmíre, že by sa mi niečo takéto mohlo stať a že by sa vôbec niečo takéto mohlo diať v parlamente.

Čiže teraz je to hnev, pocit poníženia, nahnevanosť na systém ako taký, ktorý vás len čiastočne podržal? Čo cítite momentálne?

Cítim najmä znepokojenie z toho, ako naozaj vyzerá parlament, akí poslanci tam zastupujú ľudí. Nie je naozaj akceptovateľné, aby takéto vyjadrenia odzneli, či už v pléne parlamentu, alebo aj inde v Národnej rade. A myslím si, že to naozaj odráža aj celospoločenskú situáciu. A to ma veľmi mrzí, pretože to nie je len útok na mňa. Mnohé ženy na Slovensku zažívajú ponižovanie, útoky alebo znásilnenia a je to naozaj veľký problém našej spoločnosti, ktorému by sme sa mali venovať. O to viac je to problematickejšie, že takéto slová odznievajú priamo od poslancov Národnej rady.

Ako to prijala vaša rodina, vaša dcéra, vaša partnerka, povedzme vaši rodičia? Pretože je to niečo, čo väčšinou zasiahne potom celú rodinu. Všade sa o tom píše, vznikajú rôzne videá. Vy ako poslankyňa ste možno trošku odolnejšia, ale ako zareagovala vaša rodina a dostalo sa to skutočne k vašej dcére?

Moja dcéra má šesť rokov, teraz začala chodiť do školy, takže ona, samozrejme, vníma veci len sprostredkovane. Paradoxné na celej situácii bolo, že v momente, keď sa toto dialo v parlamente, tak ešte mi volali zo školy, že moju dcéru bolí brucho a že teda potrebujeme po ňu prísť. Takže ja som sa ešte pomedzi to dohadovala s jej druhou maminou a s mojím otcom, že kto by mohol po ňu prísť.

Ako ste to napokon vyriešili?

Išli nakoniec obidvaja, pretože ja mám veľké šťastie, že naša rodina je veľmi súdržná a podporná. A samozrejme, aj z jej strany som dostala plnú podporu vo vzťahu k tomu, čo sa včera udialo, a vždy celý čas aj za uplynulé roky ma vo všetkých mojich krokoch podporovali. A to je myslím si, veľmi dôležité.

Ako to vnímala vaša partnerka?

Ešte som nemala priestor sa s mojimi najbližšími o tom úplne rozprávať, pretože včera som bola v parlamente až do neskorého večera.

Očakávali ste nejaké ospravedlnenie? To, že bude vysvetľovať, že označiť ženu za suku je naozaj niečo, čo patrí do krčmy a nikam inam.

Ak mám byť úprimná, tak nemám už veľké očakávania od pána poslanca Huliaka. Máme tu históriu všelijakých jeho vyjadrení, ktoré nepatria podľa mňa ani do parlamentu, ani vôbec do politickej debaty. Len nedávno na adresu mojej kolegyne Ingrid Kosovej uviedol, že by ju rád videl v obtiahnutých šatách. Jej pozadie by rád pozoroval pri tancovaní. Normálne v pléne parlamentu to odznelo. Čiže nemala som veľké očakávania od neho, že by sa dokázal ospravedlniť. Ale čo som nečakala, je, že ešte zduplikuje tú svoju urážku a ešte aj v pléne parlamentu sa ozve, prihlási sa k vyjadreniu a ešte to tam znásobí. Tak to ma prekvapilo.

Viem, že to nie je príjemné, len pre kontext zopakujem, že on povedal, že sa neospravedlní, ale ospravedlní sa večer svojmu psovi, teda svojej suke na dvore. Pripravujete nejakú žalobu na ochranu osobnosti?

My sme už včera spolu s celou opozíciou podali uznesenie. Návrh uznesenia do pléna parlamentu, ktoré práve smeruje k ospravedlneniu za tieto výroky. A chcem sa veľmi pekne poďakovať aj všetkým kolegom a kolegyniam v opozícii a za všetku podporu, ktorú mi v tomto ohľade venovali. Napriek tomu, že viacerí koaliční poslanci sa mi osobne alebo niektorí aj verejne ospravedlňovali a aj oni považujú tieto výroky za neprijateľné, tak napriek tomu neboli schopní zaradiť toto uznesenie ani na rokovanie parlamentu. To je tiež veľmi smutný signál. Dokonca aj včera večer na ústavnoprávnom výbore. Či už predseda ústavnoprávneho výboru pán Čellár, alebo dokonca aj poslanec Tibor Gašpar sa ospravedlňovali, a teda jasne deklarovali, že je to niečo, s čím sa oni nestotožňujú. Jediný, kto sa nebol schopný vyjadriť, bol poslanec za stranu SNS pán Lučanský.

Zo zámoria už prišli aj slová prezidenta Petra Pellegriniho. Prekvapilo vás to, alebo ste to od neho očakávali?

Sám tvrdí, že je prezidentom všetkých ľudí a toto sa dotýka všetkých žien a aj LGBT ľudí na Slovensku. Samozrejme oceňujem, že sa vyjadril.

Ešte sa vrátim k tomu, čo ste spomínali v súvislosti s vašimi kolegyňami. Chcel by som vás vidieť v obsiahnutej sukni a podobne. Pani poslankyňa Tamara Stohlová rovnako hovorila o svojej skúsenosti s poslancom Huliakom a rovnako cítila nenáležité vyjadrenia. Hovoríme o sexizme alebo o čom hovoríme? Čo je už mužský krčmový prežitok?

Je to úplne dokonalý príklad sexizmu. Mnohí poslanci nie sú zvyknutí na to, že by pracovali so ženami v rovnakej pozícii a že by čelili napríklad aj kritike od žien a nevedia sa s tým vyrovnať, nie sú na to zvyknutí a mnohí majú zažité vzorce, škodlivé toxické vzorce voči ženám. Považujeme správanie pána poslanca Huliaka za dlhodobo neakceptovateľné v tomto ohľade, ale myslím si, že včera to naozaj prekročilo všetky čiary a že v inej európskej krajine by zložil mandát. Toho sa zjavne nedočkáme, keďže sa nedokázal ani ospravedlniť. V každom prípade, my budeme navrhovať jeho odvolanie z funkcie predsedu výboru, lebo nie je len obyčajným poslancom, je predsedom výboru, čo je aj reprezentatívna funkcia. Človek, ktorý sa takýmto spôsobom správa ako poslanec, nemá takúto funkciu vykonávať.

Sú ešte nejaké ďalšie kroky, ktoré teraz zvažujete?

Prichádza do úvahy disciplinárny podnet. Pán Žiga avizoval, že sám bude vyhodnocovať túto situáciu a možno nejakým spôsobom iniciovať disciplinárne konanie. V každom prípade ho chcem iniciovať aj ja. Mám k dispozícii aj civilnú žalobu a vo vzťahu k tomu, čo sa udialo v samotnom pléne, že ma vykázali, je tu ešte na stole aj možnosť podania ústavnej sťažnosti.

Poďme k nálepkám na notebooku. Vieme, že napríklad pred prezidentskými voľbami tam mali poslanci za Hlas PP ako reklamnú značku Petra Pellegriniho. Alebo v sekulárnej krajine krížik, ktorý poslanci nosia na krku. Nemali by si ho dať potom dole? Naozaj si neviem predstaviť, že budeme snímať z krkov poslancov tieto kríže a vykazovať ich preto z pléna Národnej rady. Pani poslankyňa, ale ten výbor neprijal nejaké uznesenie, ktoré by smerovalo ku konkrétnemu záveru. Čo s tým ďalej?

Tento notebook nosím rok, odkedy pôsobím v parlamente. Nie je to žiadna provokácia. Toto sa nestalo, že zrazu sú tam tie nálepky. To bol úplne nepredvídateľný krok Andreja Danka, ktorý sa v nejakom momente rozhodol, že proti mne podnikne takýto šikanózny útok. Povedala som to aj na ústavnoprávnom výbore, že aj svoju dcéru učím, že keď by sa stala terčom šikanovania, tak nie ona má ustupovať, ale máme sa vyrovnať so situáciou šikanujúceho človeka, pretože ona je v tej situácii obeť a myslím si, že to je dôležité. Proste ja tam stojím, pretože viem, aké hodnoty reprezentujem a za akých ľudí tam stojím. O pár dní budeme mať druhé výročie vraždy Juraja a Matúša, ktorá sa stala pred barom Tepláreň. Máme už túto strašidelnú skúsenosť a traumu v našej spoločnosti, kde dvaja LGBT ľudia zomreli pre nenávisť, ktorá sa šíri v spoločnosti. A to jednoducho musíme zastaviť a musia k tomu viesť aj takéto kroky. A preto som tam stála, pretože si myslím, že je to dôležité. Je dôležité, aby sa za LGBT ľudí niekto na Slovensku postavil aj takýmto krokom.

Považujete toto za šikanózne a dehumanizujúce konanie?

Áno, samozrejme, pretože to bolo cielené vyslovene na mňa. Notebooky tam používajú aj iní poslanci a poslankyne. Viacerí majú všelijaké nálepky na notebookoch. Prečo práve ja?

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí vám na sociálnych sieťach odkazujú alebo diskutujú o vás v štýle, že tak čo chce táto lesba, ktorá schvaľuje potraty?

Veľmi ma mrzí, že takýmto spôsobom práve poslanci, ako je pán poslanec Huliak, vnášajú do spoločnosti túto polarizáciu a nenávisť. Naozaj si neviem predstaviť, že bez toho, aby im to takýmto spôsobom práve osoby z verejného života podsúvali, by takto reagovali. Čo sa týka samotného výroku, citovala som nález Ústavného súdu. A na to reagoval pán poslanec Hlina k tým dehonestujúcim výrazom. Tak neviem, či to odkazuje Ústavnému súdu, pretože ja som len používala právne argumenty, ktoré náš Ústavný súd jasne deklaroval v rozhodnutí preto, že nejakým spôsobom vykladal ústavu.

Zažili ste za posledných 24 hodín nejaké nepríjemné nenávistné útoky vo vyššej miere, ako vám bežne chodia do mailovej schránky alebo niekde v rámci odkazov? Našli ste si niečo, čo by ste považovali za agresívne alebo dokonca hodné pozornosti polície?

Musím povedať, že to zažívam v nejakých cykloch opakovane. Vždy, keď niektorý z politikov typu pána Huliaka alebo Tarabu niekde uvedie niečo na moju adresu, tak mám plnú schránku všelijakých nenávistných prejavov rôznej závažnosti. Tie najzávažnejšie posúvam orgánom činným v trestnom konaní, pretože nie je možné akceptovať takúto mieru nenávisti a agresie v spoločnosti a niekde už musíme nájsť stopku, pretože mám pocit, že my už nenachádzame ani to dno, že každým dňom je prerazené.