Experti: Rovná daň? Prežitok

Potraviny zlacnejú, diaľnice zdražejú. Lieky zlacnejú, knihy budú stáť viac. Majú mať Slováci obavy z toho, že v nákupnom vozíku bude drahší nákup? Martin Krajčovič, predseda Aliancie moderného obchodu a Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladajú, že zdraženie nastane. Niekoľko položiek síce bude mať nižšiu cenu, drogéria, detský tovar či v zozname zabudnuté vajíčka nákupy predražia. O koľko? Zrejme len o percento.

Experti považujú za víťazov konsolidačného balíčka jedno-osobové eseročky, malí a strední podnikatelia doplatia na daň z transakcií. V sektore cestovného ruchu by chceli vidieť analýzy dopadov, na knižnom trhu neočakávajú otrasy.

Medzi opatreniami chýbajú tie, ktoré podporia digitalizáciu, ukážu, že štát vie šetriť aj sám na sebe a nevidieť ani pro-rastové opatrenia. Pozitívne ale hodnotia snahy upratať v zdravotníctve, ktoré si nevie poradiť s dlhmi.

Od utorka máme na stole konsolidačné opatrenia. Aké sú tie tri najlepšie a tri najhoršie opatrenia?

Martin Šuster Možno by som nevyberal jednotlivé opatrenia, lebo to treba brať celé ako balík. To, čo na tom celom balíku sa dá pochváliť, je to, že vláda konečne ide dávať do poriadku verejné financie, lebo minulý rok sa neurobilo skoro nič. Aj keď došlo k nejakému zvýšeniu daní, hneď to vláda minula na iných výdavkoch. Takže k zlepšeniu verejných financií nedošlo. Teraz vyzerá, že to konečne berieme ako krajina vážne. A zlepší sa výhľad verejných financií. Na druhej strane, keď znovu zoberieme celý tento balík, tak skoro úplne ide len o zvyšovanie rôznych daní, či už pre spotrebiteľov alebo pre podniky. Veľmi málo na tom všetkom je šetrenie na strane štátu. Obvyklé konsolidácie, ktoré sú zdravé, ktoré zvyknú pretrvať a ktoré sú aj menej bolestivé pre ekonomiku, sa viacej sústredia na znižovanie výdavkov. Plná v tom celom balíku je nejaké znižovanie výdavkov, ale je to veľmi malá časť celého toho.

Tak uvidíme, lebo vláda asi bude ešte pokračovať v tých ďalších opatreniach. Uvidíme, čo bude v prípade v ďalšom balíčku. Pán Krajčovič, čo vy vnímate ako tri najlepšie a tri najhoršie opatrenia, ktoré sa dotknú Slovákov?

Martin Krajčovič Ak by som zobral tie najlepšie opatrenia, tak súhlasím s kolegom, že treba pozerať na to ako celok, ale ak zoberiem tie najlepšie opatrenia, tak určite napríklad zmena právnej formy nemocníc, pretože dlhodobo s tým žiadna vláda za 20 rokov nevedela nič spraviť, aby sa zmenila právna forma a aby tam nastali nejaké manažérske procesy. Musím povedať, že veľmi kvitujeme, že vláda sa púšťa v podstate do veľmi ťažkého boja v rámci zdravotníctva, pretože je tam množstvo odporcov takýchto riešení. Čiže v tomto jej naozaj úprimne držím palce.

Toto opatrenie má zabezpečiť to, aby sa neplytvalo v zdravotníctve, aby sme jednoducho nenalievali do zdravotníctva finančné prostriedky bez toho, aby sme mali ...

Martin Krajčovič Nejaké kontrolné mechanizmy. Toto berieme ako veľmi pozitívne. Nehovoríme, že sme zástancami zvyšovania DPH, ale považujeme to za lepší prostriedok, ako napríklad zavádzanie rôznych odvetvových daní, selektívne zdaňovanie rôznych podnikateľských subjektov alebo odvetví, kde ten výber daní je veľmi nejasný a neistý, či tá výška nakoniec bude vybratá ako v prípade DPH. Toto považujeme za spravodlivejšie riešenie. Čo sa týka tých negatívnych, tak naozaj očakávali sme, že konsolidácia bude aspoň jedna k jednej, čo sa týka šetrenia verzus nové príjmy. Toto sa nepotvrdilo. Je to postavené najmä na nových príjmoch, gro padne ďalej na podnikateľské prostredie, pretože si treba povedať, že aj tie veci, ktoré padnú napríklad na spotrebiteľov alebo na fyzické osoby, tak následne, keď ja ten, kto príde napríklad o nejaké príspevky, ktoré dnes si znižoval napríklad sadzbu dane, tak reálne mu to ukrojí z tej výplaty. Tak, samozrejme bude to žiadať od zamestnávateľa nejakým spôsobom doplatiť. Čiže množstvo tých opatrení, ktoré dopadajú na obyvateľov, sa čiastočne alebo časom prenesú na tých podnikateľov.

Napokon aj samotný Robert Fico hovorí, že pripúšťa obete: "Môžem povedať, že sme došli k historickému kompromisu, pokiaľ ide o DPH", hovorí Robert Fico. "Ja si za týmto rozhodnutím stojím. Nebojte sa, nebudem teraz chodiť po kútoch. Prijali sme rozhodnutie, ktoré je vyvážené, ale ktoré tiež znamená určité obete u ľudí..." kto budú tie obete?

Martin Šuster Táto konsolidácia sa dotkne skoro každého z nás, čiže pri tom, v akom veľmi zlom stave sú naše verejné financie na to, aby sme ich dali do poriadku, tak sa to nedá spraviť tak, že by sme to nejako nepocítili. Čiže tu už ide len o priznanie si toho úplne nevyhnutného. A ten balíček na tento rok nie je posledný. Ešte budú musieť byť ďalšie aj budúci rok, aj ďalšie roky. Takže pokiaľ sa v súčasnosti niekomu podarilo vyhnúť tej bolesti, tak je dosť pravdepodobné, že na nich dôjde o rok alebo dva. Špeciálne pri dani z pridanej hodnoty, čo - z tohto balíčka, je to tá najväčšia časť, je to viac ako jedna miliarda z opatrení a za asi 2,6 miliardy - tak to sa samozrejme dotkne úplne nás všetkých, ktorí nakupujeme, ktorí sme spotrebitelia. Tak ako je to na dizajnované. V súčasnosti nám vychádza, že sa to vcelku rovnomerne dotkne aj bohatých aj chudobnejších.

Čiže toto ide v súlade s tým, čo hovorí Robert Fico, že by to malo byť sociálne vyvážené. Mýlim sa, pán Krajčovič?

Martin Krajčovič V podstate nie. Prečo sme sa dostali až do tejto situácie bolo to, že sme dlhodobo ignorovali dve veci a to reformy a uťahovanie opaskov. Toto sme ako keby z politického slovníka na 10 - 15 rokov úplne dali von. Až sme sa dostali do tejto neudržateľnej situácie, že dnes aj sociálnodemokratická vláda musí siahať po týchto opatreniach, pretože hrozí kolaps verejných financií. Čiže očakávať, že sa to niektorej vrstvy nijak nedotkne, to je utópia. Museli sme na začiatku dvetisícich rokov nejakú konsolidáciu a uťahovanie opaskov spraviť, dnes me v obdobnej situácii, aby nám to tu úplne skolabovalo. Preto nejakou mierou sa každý na to poskladá, niekto možno troška viac, niekto menej a tam je to možno to, že akým spôsobom sa to komu čiastočne možno vykompenzuje.

No to je len otázka toho, aká je tá východzia báza, pretože ľudia zažili roky inflácie, roky ťažkého kovidu a potom zlej ekonomickej situácie. Čiže tá príprava obyvateľstva je možno iná, ako bola v minulosti v nejakých lepších časoch. Tu ale vláda hovorí o tom, že áno, potraviny zlacnejú, pretože sme sa dohodli, že pokiaľ ide o DPH, zavádzame základnú sadzbu DPH na 23 % s tým, že pokiaľ ide o všetky ostatné potraviny, tie pôjdu na 19 percent. A pokiaľ ide o základné potraviny, kde sme zaviedli pred niekoľkými rokmi 10 percentnú DPH, pôjde to do 5 percentnej sadzby. Ak sa pozrieme na ten základný nákup, o ktorom ste aj dnes pán Krajčovič, hovorili práve s Robertom Ficom, bude ten malý rodinný nákup lacnejší alebo bude drahší?

Martin Krajčovič No to dnes samozrejme nevieme povedať, pretože do cenotvorby vstupuje veľmi veľa faktorov. To, čo môžeme ale povedať, že zníženie DPH bude mať pozitívny vplyv na tento nákup, určite, to treba povedať na rovinu, že znižovanie DPH sa nerozplynie a ani sa nerozplynie do marží. Ono sa vždy korektne priráta k cene, pretože cenotvorba, ktorú aj obchodníci robia, sa robí bez DPH. Čiže my len DPH dopočítame podľa toho, koľko štát chce. To je prietoková daň. My sme len administrátorom tejto dane, že cez nás tá daň od spotrebiteľa pretečie do štátneho rozpočtu. Ale do ceny samozrejme vstupuje množstvo iných faktorov, pretože my máme nejakých dodávateľov a tí dodávatelia, momentálne teraz na jeseň budú prebiehať rokovania o nových zmluvách, ktoré budú platné od prvého januára. A my dnes nevieme povedať, s akými požiadavkami tí dodávatelia prídu. To, s akými prídu, napríklad súvisí aj s tým, ako sa budú vyvíjať ceny na komoditných burzách, ktoré ktoré vstupujú do nákladov pre spracovateľov potravín a akým spôsobom sa budú vyvíjať ceny energií, práce a všetkých. Lebo vo finále my sa stretneme s dodávateľmi a oni nám povedia, o koľko chcú zvýšiť ceny.

Ceny budú aj otázkou nejakého kontrolingu, ktorý už chystá vláda. Ja len pripomeniem, že pán Krajčovič tu zastupuje obchodníkov, čiže priznať nahlas, že my si k tomu dáme nejakú vyššiu prirážku a bude to drahšie, vlastne od vás ani nemôžeme očakávať. Hovorím tak trošku s humorom.

Martin Krajčovič Ale na to má napríklad štát všetky kontrolné mechanizmy. A ja som pritom veľmi rád, že táto vláda začala analyzovať tieto veci a či to boli analytici úradu vlády alebo analytici ministerstva financií. Tak sa ukázalo, že obchodníci nie že spôsobovali infláciu, ale 2 roky už tlmia infláciu.

Napokon, máme tu politikov, ktorí chodia s nákupnými vozíkmi robiť si tie kontrolné tlačovky.

Martin Šuster Aby to bolo možno trochu jednoduchšie. Zmeny DPH určite povedú k zvýšeniu inflácie a k zvýšeniu toho, čo platíme za tie nákupy. Samozrejme, že niektoré položky zlacnejú, ale oveľa viac položiek zdražie. Takže v priemere cena nákupu stúpne o jeden o viac ako jedno percento alebo o viac ako jedno percento to prispeje k inflácii. A možno nebude také úplne jednoduché pre spotrebiteľa hneď to vidieť práve kvôli tomu, že napríklad tie potraviny, ktoré kupujeme často, ale možno v menších sumách, tak tie môžu ísť dole a veci, ktoré kupujeme menej často, ale sú to väčšie sumy a neviem ako často kupujeme nábytok, oblečenie a autá alebo byt. Možno len raz za život.

My okrem tých základných potravín máme aj drogériu či tovar, máme toaletný papier, máme zubnú pastu, máme prací gél. To môže znieť pomerne banálne, ale to sú tie položky, ktoré hrajú veľkú rolu v tom spotrebnom koši. Čiže tu vy očakávate, že nastane zdraženie, ktoré rodiny pocítia?

Martin Šuster Samozrejme hovorím, že v priemere je to asi o jedno percento alebo niečo viac ako jedno percento zvýšenie cien. Len pre porovnanie, keby tie sadzby, čo sme mali doteraz, čiže 10 až 20 percentná, keby sa obidve zvýšili o jeden percentuálny bod, čiže na 11 a 21, mali by sme viacmenej rovnaký výsledok aj čo sa týka inflácie, aj čo sa týka celkového výberu daní. Miesto toho sa tu veľké položky hýbu výrazne hore dole, čiže základná sadzba o tri percentuálne body, tá znížená dole o päť percentuálnych bodov, ale výsledok je viacmenej taký istý, že štát vyberie o miliardu viac a priemerné ceny stúpnu o viac ako percento.

Pán Krajčovič, vidíte to rovnako? A vám ešte doplním otázku aj o to, že v tom balíčku tých základných potravín sa nám nenachádzajú paradoxne vajíčka, čo je tiež výrazne zdražená položka.

Martin Krajčovič Ale to nie sú iba nákupy, to sú napríklad služby, čo si málokto uvedomí, že pôjdete sa ostrihať. Aj tam bude zvýšená DPH, čiže ono sa spravodlivejšie možno rozdelí, lebo sa nedá do jedného sektora, ale ten náklad sa rozdelí prierezovo všade. Čiže napríklad sú aj výpočty, že pri jednom percentnom zvýšení sadzby DPH tá cena sa nemusí o jedno percento zvýšiť, ale postupne, lebo máte odvetvia, ktoré sú napríklad vysoko maržové. To znamená, že dokážu dôležité odvetvia tlmiť takéto nárasty možno dlhšie. Potom máte nízkomaržové odvetvia a tam samozrejme, akákoľvek zmena sa okamžite prejaví v cene. Čiže my môžeme očakávať, to aj vláda povedala, keď to predstavovala, že očakávajú infláciu na budúci rok, priznali to, že to zvýši infláciu. Vo všeobecnosti to pocítime všetci, pretože všetci nakupujeme rôzne tovary dennej spotreby, ktoré nie sú len potraviny. A teraz je to len o tom, že komu sa ako to vykompenzuje. Pretože niektoré domácnosti, ktoré sú možno na tom finančne lepšie, si doprajú tie produkty dennej spotreby oveľa rozmanitejšie a tie, ktoré sú na tom slabšie, tak idú do toho základu.

Najohrozenejšou skupinou, o ktorej sa štatisticky vie, že má najväčšie problémy, sú dnes mladé rodiny. Okrem toho, že potrebujú plienky a opäť nejaký drogériový tovar, tak potrebujú pravidelne aj tie detské topánky, pravidelne musia meniť aj to detské oblečenie. To je zoznam tovarov, na ktoré nebude znížená DPH a ktoré, ak hovoríte o inflácii, ktorá nás čaká, naozaj asi pôjdu hore. Budú teda mladé rodiny tou najohrozenejšou skupinou?

Martin Šuster V najväčšom riziku chudoby sú deti, ktoré žijú v domácnosti iba s jedným rodičom. A tie určite naďalej zostanú tou skupinou, ktorá je najviac ohrozená.

Zostanú alebo budú na tom ešte horšie?

Martin Šuster Tie zmeny v DPH, ako sú teraz nastavené, sa viacmenej rovnako týkajú skoro všetkých sociálnych skupín, napriek tomu, že sú tam veľké zmeny. A keď sa pozrieme na rôzne sociálne skupiny, tak každým to približne rovnako zvyšuje tie náklady na živobytie.

Martin Krajčovič To je otázka koláča výdavkov domácností. Na čo vynakladáme tie financie najviac. Čiže, napríklad, štvrtina výdavkov je na potraviny. A je to práve kvôli tomu, že sme na chvoste kúpyschopnosti v rámci Európskej únie. Toto napríklad z dlhodobého pohľadu považujeme za veľký problém, že dlhodobo sa prepadáme v kúpyschopnosti. Vyspelé krajiny, ktoré sú okolo nás, majú výdavky na potraviny zhruba na úrovni 10 až 15 percent, my až 25 až 27 %. A to len preto, že máme tak nízke príjmy, že si nedokážeme dovoliť nakúpiť ostatné tovary a služby, ktoré sú bežné v tých vyspelejších krajinách. A tak sme sa dostali tiež takouto politikou, že škrtíme dlhodobo napríklad podnikateľské prostredie. A dnes sme sa dostali do absurdnej situácie, že platy vo verejnej správe sú vyššie ako v súkromnej sfére. A to je naozaj absurdná situácia, rovnako pre prebujnená štátna správa. Keď si zoberieme, že nám odbúrava alebo nám berie vyslovene zamestnancov zo súkromnej sféry do štátnej, pričom myslíme si, že nepotrebujeme, toľko ľudí v štátnej správe. Akonáhle by sa tá konsolidácia prebehla aj na úrovni napríklad štátnych úradníkov, tak by to bola aj injekcia. Možno nie budúci rok, ale ten ďalší aj pre súkromný sektor, aby sa dostal aj k pracovníkom na trhu práce.

Napríklad aj bývalý minister financií Ivan Mikloš upozorňuje na to, že sa tu nezohľadňuje digitalizácia, a teda možno aj v tomto prípade väčšie prepúšťanie na úrovni štátnych úradníkov.

Martin Šuster V niečom áno, v niečom nie. Z dlhodobého pohľadu je kľúčové, aby naša ekonomika rástla a aby sa zvyšovala produktivita a aby sa zvyšovala životná úroveň. V zásade nič v tomto balíčku nie je tým smerom, aby to podporilo rast ekonomiky. Čiže, keď sa na to pozrieme o päť alebo desať rokov, že či sa vďaka tomu máme lepšie, tak nie, práve naopak.

Problém dôchodcov. Čiže čo to bude znamenať pre nich, keďže oni v tom spotrebnom koši majú primárne potraviny, či oni rovnako pocítia tieto dosahy výrazne. Teraz nehovoríme o nejakých poberateľov výsluhových dôchodkov, o bývalých povedzme sudcoch a podobne, ale myslím naozaj na tých dôchodcov, ktorí nemajú dostatočne tie dôchodky, že sú povedzme podpriemerné. Vykompenzuje to ten trinásty dôchodok, ktorý vláda dala?

Martin Šuster Keby sme porovnali, aká bola výška dôchodkov pred kovidom a energetickou krízou, tak dôchodcovia sú jednou z mála skupín, ktorým príjmy rástli za tú dobu výrazne rýchlejšie než inflácia alebo aj rýchlejšie než mzdy. Takže aj napríklad, keď teraz ten takzvaný rodičovský dôchodok sa výrazne obmedzí, na druhej strane tu máme vyšší trinásty dôchodok. Boli tu mimoriadne valorizácie dôchodkov, čiže dôchodcovia budú mať naďalej vyššiu životnú úroveň než pred tými dvomi krízami, čo nás postihli. Treba uvedomiť, že to nie je homogénna skupina. Ich je asi 1,2 milióna. Väčšina dôchodcov majú príjmy niekde blízko alebo mierne pod priemerom spoločnosti. Medzi dôchodcami je jedna špecifická a ohrozená skupina a to sú vdovy alebo prípadne vdovci, ktorí majú nad 75 rokov a už žijú sami. Čiže toto je špeciálna skupina dôchodcov, ktorá je výrazne viac ohrozená chudobou. Ale tí typicky dôchodcovia medzi 60 - 70, ktorí stále žijú dvaja v jednej domácnosti, tak na tom nie sú až tak zle.

Zmena, ktorá sa týka rodičovského dôchodku, znamená, že možno miesto 300 eur teraz bude dvojpercentné asignácia dane. To znamená, že sa dostávame niekde na úroveň priemerne štyridsiatich eur. Je to v tomto prípade strata, čiže pre tie vdovy a vdovcom sa to situácia môže pomerne výrazne skomplikovať.

Martin Šuster Tak tá táto zmena je skoro úplnou elimináciou rodičovských dôchodkov ako boli posledné dva roky. Len si pripomeňme, že to bol dosť nesystémový prvok. Bola to nová dávka, ktorá inak nezapadala do systému našich dôchodkov. Samozrejme, že dôjde k výraznému zníženiu. Treba si tiež uvedomiť, že asi tretina až štvrtina dôchodcov nedostávala tento dôchodok, lebo jednoducho nemajú deti, ktoré zarábajú. A špecificky, napríklad dôchodcovia, ktorí sú nad 80 veľmi málo poberali tento dôchodok, pretože už aj ich deti sú dôchodcami a teda im ten dôchodok nemôžu poslať. Tieto nové dôchodky, ktoré budú dvojpercentnou asignáciou z daní, tak budú určite výrazne nižšie. Ale bude veľmi malá skupina dôchodcov, ktorí dostanú aj výrazne viac, sú aj v tejto krajine nejakí miliardári alebo ľudia, ktorí majú miliónové zisky, keď z toho zaplatia dane a pošlú svojim rodičom dve percentá, tak to budú veľmi, veľmi zaujímavé sumy. 5 až 6 miest.

Čo sa nám udeje na knižnom trhu? Ladislav Kamenický, minister financií, hovorí, že knihy kupujú len bohatší ľudia. Včera sa z toho tak trošku vyviňoval. Čo teda nastane? Viacerí kníhkupcovia hovoria, že to bude mať fatálne dôsledky, že zdraženie bude výrazné, že toto naozaj nie je trh, kde by možno bolo dobré šetriť. Je to naozaj tak, že tam nastane nejaké zemetrasenie alebo nie?

Martin Krajčovič Ja zas nepredpokladám, že teraz by zásadným spôsobom prišlo k zdražovaniu kníh. Je pravda ale, že je to v rozpore možno s trendom krajín, ktoré, práve naopak, sa snažia sprístupniť tie knihy mase a množstvo krajín Európskej únie má práve nižšiu sadzbu DPH na knihy.

Čiže budú knihy menej dostupné pre ľudí, ktorí ich potrebujú čítať, povedzme aj z rôznych vzdelávacích dôvodov? Teraz nehovorím o učebniciach, lebo na tie bude 5 percentná daň, ale hovorím o rôznej populárno-náučnej literatúre.

Martin Krajčovič Nechcem hovoriť za nich, pretože v našom združení nemáme predajcov, typických predajcov alebo kníhkupectvá, ale treba treba naozaj povedať, že ide o vlastne zvýšenie sadzby o tri percentuálne body. Ten problém, ktorý je je, že ideme v rozpore s tými krajinami, ktoré práve naopak znižujú sadzby DPH na knižky, aby dokázali tú knihu dať verejnosti v maximálnom možnom počte. Aby to nebola iba nejaká doména strednej a vyššej triedy, ale naozaj, aby ten prístup ku knihám mal každý zabezpečený. Čiže skôr to beriem ani tak nie ako ekonomické riešenie, ale skôr ten taký pohľad, akou cestou chceme ako štát sa vybrať.

Martin Šuster Keď si chcem kúpiť knižku, tak tých 30 centov navyše za to dám. To nezmení moje rozhodnutie a z pohľadu celého tohto balíčka to je asi pol percenta celého balíka. Takže trošku ma prekvapuje, že napríklad polovica mojich priateľov na fejsbúk si dala fotku, aké má knihy v knižnici a koľko ich je veľa. Miesto toho, aby sme sa pozerali na dopad celého tohto balíka na ekonomiku, čo naozaj bude mať významný dopad na ekonomiku. To zvýši ceny, sťaží to podnikanie v mnohých odvetviach, zníži to zamestnanosť a popri tom, či si kúpite na Vianoce o jednu knižku viac alebo menej, myslím, že na toto nebude mať vplyv.

Čiže toto dráždi skôr ako filozofický postoj, ako ako nejaké reálne nejaký reálny dosah. Je to tak?

Martin Krajčovič Áno. Z hľadiska nejakej ekonomickej kúpyschopnosti to nemá nejaký zásadný dosah, ale naozaj dráždi to z tej inej stránky. A súhlasím, že sa zbytočne tomu venujem príliš, pretože ten dopad na obyvateľov bude úplne minimálny oproti tým ostatným opatreniam, ktoré sa robia. Dnes napríklad vidíme, že si zarábame na ďalší problém, ktorý vypukne v budúcnosti. Tak ako sme ignorovali slovo reformy a uťahovanie opaskov, dnes ignorujeme investície do automatizácie a digitalizácie, ale okolité krajiny nám utekajú. My dnes máme relatívne vysoký pracovný fond, ale veľmi nízku produktivitu práce. A to je práve to, že my sme neprešli ešte na tú, alebo máme veľmi nízke investície do automatizácie a digitalizácie, aby sme dokázali zvýšiť produktivitu našej práce. Robotizácia a všetky tieto veci sú skôr ešte naozaj pred nami. Pričom sú krajiny, aj okolité, ktoré už dávno aplikovali vo firmách a investovali peniaze do tejto automatizácie a digitalizácie a dokážu sa z hľadiska konkurencieschopnosti posúvať oveľa rýchlejšie, ale my riešime momentálne veci, ktoré sme možno mali riešiť pár rokov dozadu a zarábame si na problém.

Predpokladám, že to je to, o čom pán Šuster hovoril ako o chýbajúcich prorastových opatreniach, ktoré by sme veľmi potrebovali. Páni, poďme na chvíľku ešte k cestovnému ruchu. Tu sa tiež objavila pomerne dramatická skupina vyhlásení o tom, aký dosah to bude mať. Poskytovatelia ubytovania napríklad hovoria o tom, že sa môžeme posúvať do sivej ekonomiky, že tu môžeme mať také priame platby, keďže tu bude vyššia sadzba DPH.

Martin Šuster Sú to tiež služby, ktoré oveľa viac využívajú bohatší ľudia než chudobnejší. Čiže, keby sme mali použiť ten základný princíp, ktorý sa vynul nad celým týmto konsolidačný balíčkom, tak mali byť vyššie dane aj na hotely, aj na reštaurácie, lebo všetko sú to služby pre bohatších. A tí si predsa tie vyššie dane môžu dovoliť, ako nám hovorí pán minister financií alebo pán premiér.

Tu ale hovoria ľudia, ktorí sa zaoberajú stravovaním, že predsa aj tí dôchodcovia si často nevaria, ale majú služby spojené s varením, že aj my, ľudia, ktorí pracujeme, chodievame do jedální alebo do reštaurácií na to denné menu, nechodíme do luxusných Michelin ských reštaurácií. Tu chcem ilustrovať naozaj to, že toto nemusí byť len statok spojený s veľkým majetkom.

Martin Krajčovič Ubytovanie v drvivej väčšine, alebo teda vo výraznom percente prevyšujúcom polovičku, využívajú turisti zo zahraničia. Čiže v podstate tú vyššiu DPH zaplatia zahraniční turisti, kdežto v rámci reštaurácií, presne ako ste povedali, je množstvo stravovacích. To pod reštauráciou si netreba predstaviť iba reštauráciu v centre Bratislavy, ale sú to rôzne menučka, vývarovne a podobne, ktoré v oveľa väčšej miere využíva domáce obyvateľstvo. Čiže možno takáto politická logika tam je, možno je otázka, že či tá ekonomická logika. Ale politická logika tam je v tom, že znížim DPH na to, čo využíva domáce obyvateľstvo a zvýšim DPH na to, čo využívajú zahraniční turisti. Otázka je, ako napríklad zvýšená DPH môže ohroziť alebo neohroziť cestovný ruch na Slovensku, pretože treba si povedať, že ak už niekto sa ubytuje na Slovensku, tak minie aj v tej reštaurácii, aj v tých nejakých obchodoch, aj v suvenýroch aj využije tie služby, za ktoré zaplatí. Čiže takýto prepočet ale neviem či existuje.

Tak máme nové ministerstvo cestovného ruchu. Asi by sme očakávali, že budeme mať veľmi konkrétne, veľmi presné a veľmi precízne analýzy. Asi si na nich počkáme. Poďme teraz k podnikateľom. Tých sa dotkne napríklad nová daň z finančných transakcií. Mení sa daň z príjmu právnických osôb, ale sú tu napríklad aj zmeny, ktoré sa týkajú živnostníkov. Tie sadzby sa takpovediac rozbíjajú na viaceré úrovne. Ako sa to dotkne podnikateľov?

Martin Šuster Skoro všetky podniky budú dotknuté vyššou sadzbou dane. A potom prichádza tá transakčná daň, o ktorej dopadoch nevieme skoro nič. Je to do určitej miery akoby daň z obratu z každej platby. Osobne predpokladám, že táto daň sa výrazne viac dotkne skôr malých podnikov, pretože veľké podniky budú postupne nachádzať stratégie, ako túto daň nejakým spôsobom optimalizovať. Môžu spájať platby. Môžu si vytvoriť nejaké zúčtovacie alebo platobné centrá v zahraničí, aby sa časti týchto daní vyhli. Alebo si môžu radšej navzájom so svojimi dodávateľmi započítavať pohľadávky, aby zredukovali to množstvo platieb. Všetko sú to veci, ktoré si vyžadujú určitú odbornú, finančnú aj digitálnu gramotnosť, takže veľké firmy to asi budú vedieť spraviť lepšie než malé. Takže preto si myslím, že toto skôr dopadne na malé firmy. A potom tu máme úplne malé firmy, kde je to naopak. Pre malé eseročky s obratom do 100 tisíc eur sa dokonca znižuje daň. Takže to sú možno víťazi tejto konsolidácie, jednoosobové eseročky, ktorí sú možno tí jediný, ktorí sa nepodieľajú na tom šetrení, tam všetci ostatní nejakým spôsobom prispejú, len títo na tom získajú.

Podnikatelia, ako sa budú mať po týchto zmenách a pretavia ich potom do cien pre nás všetkých?

Martin Krajčovič Určite sú to náklady, ktoré sa nedajú len tak roztopiť, pretože možno povedať, že to sú miliónové náklady, na jednu firmu je to v státisícoch, až miliónoch na tie väčšie. Čím vyššia firma - vyššie sumy, dokáže spájať napríklad faktúry, robiť súhrnné faktúry alebo má vysoké faktúry, lebo má vysoké objemy, ktoré berie a ktoré nakupuje, tak tam sa bude u nich uplatňovať strop 40 eur. Čiže to percento nemusí byť 0,4, ale pri niektorých firmách to môže klesnúť aj o polovicu alebo o tretinu podľa toho, ako veľké faktúry majú, pretože tam sa uplatní len ten strop. Oveľa viac ohrozené sú tie firmy, ktoré napríklad nenakupujú v takých veľkých množstvách a tým pádom budú platiť plné 0,4 percenta. Čiže aj takýmto spôsobom sa to nejakým spôsobom bude bude musieť do budúcna prerátať. Čo sa týka tých nákladových stredísk alebo tých cost centier, tak oni už aj dnes sú v zahraničí. Napr. dnes ešte úplne nevieme, ako ten systém bude fungovať, aby sme to dokázali vyhodnotiť, ako budú zdaňované platby, ktoré už dnes tie firmy majú. Napríklad zúčtovacie strediská v nejakej krajine pre viacero trhov, aby si šetrili náklady v rámci korporácií, tak akým spôsobom budú zdaňované nákupy, ktoré pôjdu zo Slovenska, ale budú budú účtované v zahraničí v zahraničnom centre. Je úplne normálne, že takýmto spôsobom si tie firmy zlacňujú réžiu, čo samozrejme má pozitívny vplyv pre spotrebiteľov. Pretože ak si tá firma dokáže takýmto spôsobom znížiť v rámci niekoľkých výrobných fabrík alebo v rámci obchodu náklady, tak samozrejme, je to benefit pre toho spotrebiteľa, pretože tá firma je konkurencieschopná a výrobky, ktoré produkujú, sú lacnejšie.

Špekulatívne živnosti. Po týchto opatreniach, s ktorými prichádza vláda, čo sa rieši? Nastanú nejaké zmeny?

Martin Šuster Tu sa nerieši vlastne skoro nič. A to je naozaj problém, lebo tých falošných živnostníkov ,a tým nechcem nič povedať proti skutočným živnostníkom, ktorí naozaj podnikajú, ale máme desaťtisíce ľudí, ktorí pracujú pre jedného jediného dodávateľa, dokonca chodia do kancelárií a do tej firmy a zadávajú im šéfovia úlohy tak isto ako bežnému zamestnancovi, len formálne sú živnostníci, a tým pádom sa za výraznej miery vyhýbajú plateniu daní a odvodov. Na toto, žiaľ nemáme recept a zdá sa, že ani vláda ten recept nenašla, čo je naozaj dosť veľký problém, lebo toto je niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí sa do veľkej miery vedia vyhnúť plateniu daní a odvodov. A to znamená, že tie dane musí zaplatiť niekto iný. Možno o to viacej sa museli zvýšiť odvody, ak sú vyššie zdravotné odvody od decembra minulého roku alebo tento rok sa zvyšujú dane pre iné, pre väčšie firmy alebo pre spotrebiteľov, pretože tu máme skupinu ľudí, ktorých sa nedarí zdaniť.

Tento problém riešime už 15, možno aj 18 alebo 20 rokov a stále s tým nikto nevie nič poriadne urobiť. Na záver filozofická otázka. Definitívne sme rozbili koncept rovnej dane. Je to nevyhnutné, alebo je to zlé?

Martin Šuster Rovná daň asi mala svoje miesto pred dvadsiatimi rokmi, keď sme ju zavádzali, keď sme naozaj boli krajinou, ktorá sa snažila prilákať zahraničných investorov a ponúknuť im veľmi jednoduché prostredie, do ktorého sa dá prísť s nejakým kapitálom. Nájsť tu kvalifikovaných, ale lacných pracovníkov. Medzitým za tých dvadsať rokov už predsa len nie sme takou lacnou krajinou. Napríklad tú medzeru voči priemeru Európskej únie sme spolovice zavreli. Kým pred 20 rokmi sme boli asi tretina Nemecka, dnes sme asi na dvoch tretinách Nemecka, čiže predsa len, už dnes si aj my musíme uvedomiť, že sme medzi bohatými krajinami. Síce sme medzi tými bohatými krajinami naspodku, ale radíme sa už medzi bohaté krajiny a môžeme si dovoliť komplikovanejší daňový systém. Mali by sme sa sústrediť na rast, ktorý prichádza zvnútra. Čiže mali by sme sa pozerať na vzdelanie, na vlastný výskum a vývoj, ktorý, žiaľ, máme mizivý a možno nie až tak na prilákanie investorov, ktorí tu postavia fabriku, ale všetok know how príde zo zahraničia.

Je rovná daň, ako symbol, prežitým modelom?

Martin Krajčovič Otázka je, že či ešte budúcnosť neukáže, že bude potrebný nejaký takýto model. Ale vo všeobecnosti platí, čím jednoduchší daňový systém - ak sme tu hovorili o šedej ekonomike, tak oveľa ľahšie sa aj potiera táto šedá ekonomika. Ten problém ale, ktorý na Slovensku dlhodobo máme, na ktorý ako aj zamestnávatelia dlhodobo poukazujeme, je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Tá práca je na Slovensku drahá a preto sa, napríklad, nie vždy alebo niektorým vrstvám ani neoplatí pracovať, lebo ten ten rozdiel je niekedy naozaj taký bezvýznamný, že napríklad sú nedobrovoľne nezamestnaný, alebo využíva sociálny systém, pričom bez problémov by sa zaradil na trh práce, ale využívať ten sociálny systém sa oplatí viac, ako ísť potom do toho pracovného procesu. Ale napríklad zostane pol roka doma a až následne ide do práce, aby využil až do poslednej omrvinky to, čo mu štát ponúka.

Aké sú vaše tri odporúčania pre súčasnú vládu, aby sa zlepšila situácia?

Martin Krajčovič Opatrenia, ťažko možno povedať len tri, ale tie impulzy, ktoré by mali ísť - impulz jednoznačne, aby sa oplatilo na Slovensku pracovať. To znamená, že aby sa vytvorilo také daňovo-odvodové zaťaženie a aj pre firmy prostredie, aby mohli zvyšovať mzdy natoľko, aby sa pracovať naozaj oplatilo. Druhá vec je nezaspať v investíciách do digitalizácie a automatizácie, pretože to je budúcnosť. Keď na tento vlak nenaskočíme, tak budeme veľmi ľutovať. V priebehu nejakej dekády to veľmi, veľmi oľutujeme a pocítime všetci na Slovensku. A možno tretie poviem, také možno netradičné. Samozrejme, že možno tú prvú vlnu, ktorá prichádzala z Ukrajiny, sme zaspali. Cez nás veľa pretieklo a tí ľudia pracujú dneska na iných trhoch a dá sa očakávať, že keď ten konflikt skončí, tak dá sa predpokladať ďalšia nejaká vlna, ktorá príde do Európy a myslím si, že na toto sa treba pripraviť, aby sme boli dostatočne motivujúca krajina, aby tí ľudia, ktorí chcú pracovať, čo v 99 percent, tí ľudia prichádzajú do týchto krajín, aby pracovali, aby sme dokázali na trhu práce ich udržať oveľa, oveľa viac.

Martin Šuster Čo sa týka konsolidácie, bude podobný konsolidačný balíček aj o rok aj o dva. Takže rád by som videl, keby tie budúce konsolidačné balíčky boli prorastové. Určite sa nevyhneme tomu, že sa budú hľadať ďalšie buď príjmy alebo znižovať výdavky. Takže v príjmoch sa sústredíme na tie príjmy, ktoré nepoškodia až tak ekonomike. Máme, napríklad, obrovské rezervy v daniach z majetku, dane z nehnuteľností, z bytov či z pozemkov sú u nás mimoriadne nízke a tam je príležitosť vyberať o možno pol miliardy viac bez toho, aby sme tým negatívne ovplyvnili ekonomiku. Takisto by sme mohli znovu zaviesť daň z dedičstva, z darovania, ktorú sme kedysi zrušili aj preto, že bola komplikovaná na administráciu, ale dá sa to spraviť jednoduchšie. Je príležitosť zvýšiť niektoré environmentálne dane na veci, ktoré škodia životnému prostrediu alebo zdraviu. Tak ako sa už teraz zvyšovali napríklad dane zo sladených nápojov a tabakových výrobkov?