Nielen EÚ investuje do zelenej tranzície. Čína a USA sú v niektorých smeroch ešte ďalej.
Európske zelené ciele v oblasti energetiky, dopravy a priemyslu sú často kritizované ako prehnané a škodlivé z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti. Po voľbách do Európskeho parlamentu sa dokonca očakáva istá revízia Zelenej dohody. V skutočnosti sú však Čína a USA vo svojej zelenej politike častokrát ďalej ako Európa. „Z čínskeho prístupu k zelenej transformácii priemyslu sa môžeme aj poučiť,“ hovorí Matej Šimalčík, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Všetky veľké svetové ekonomiky dnes majú cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Čína tak chce urobiť do roku 2060 a postupne tomu prispôsobuje celú svoju spoločnosť. Komunistická vláda v Pekingu presmerovala miliardové investície do zeleného priemyslu s cieľom preorientovať sa zo starého ekonomického modelu založeného na textile, nábytku a elektronike na nový model zložený zo solárnych panelov, elektromobilov a batérií. Čínska zelená ekonomika predstavovala v minulom roku až 40 % čínskeho ekonomického rastu.
„Ja by som dal aj kredit čínskej vláde, že rozpoznali význam zelenej tranzície už pred pätnástimi rokmi, pustili sa týmto smerom plnou parou a dnes sú svetovými lídrami,“ hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha. Zároveň dodáva, že najväčšou klimatickou hrozbou pre Európu je obrovská vlna migrácie z Afriky, ktorá môže prísť v blízkej budúcnosti.
Čo všetko robí Čína i USA na ceste k zelenej transformácii a čím sa ich prístup líši od európskeho modelu? Aká je vlastne motivácia čínskej komunistickej vlády investovať obrovské zdroje do zelených technológií? Dozviete sa v priloženom rozhovore Mateja Šimalčíka a Vladimíra Šuchu, ktorý viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA.
