Jeden z najmladších a najchudobnejších členov Európskej únie. Aj takéto prívlastky roky patrili Rumunsku, ktoré sa súčasťou únijného bloku stalo v roku 2007. Posledný ekonomický vývoj krajiny však hovorí niečo iné. Rumunsko vraj v raste predbehlo aj nás a stalo sa po Poľsku druhou najväčšou ekonomikou východnej Európy.
Dôvodov je viacero, jedným z nich je však odrazová čiara rumunskej ekonomiky, ktorá bola nastavená podobne nízko ako slovenská pred dvadsiatimi rokmi. „K rastu a zvyšovaniu produktivity ekonomiky v takomto štádiu stačí, ak sa začnú využívať technológie zo zahraničia. Robilo to divy v našich firmách a dnes to robí divy v rumunských,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Rumunsko však, na rozdiel od Slovenska, ide ešte ďalej a chápe, že musí zmeniť taktiku a orientovať sa na znalostnú ekonomiku. „Vláda strategicky podporuje rozvoj IT, napríklad aj tým, že zamestnanci v tomto odbore, ktorí zarábajú menej ako dvetisíc eur, dlhodobo neplatia žiadnu daň. Počet IT študentov tak za poslednú dekádu narástol šesťnásobne,“ dodáva Horňák.
Čo ďalšie robia Rumuni inak a v čom by sme si od nich mohli zobrať príklad, aby nakoniec tatranský tiger neskončil na konci ekonomického rebríčka?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makro analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
