"Tým, že som reportérka, ktorá robí politiku, mojím problémom je, že nemôžem s nimi ísť do veľkých dišpút. Keby som sa s nimi rozprávala osobne, tak by som im to asi povedala veľmi otvorene.
Ale je hrozne ťažké vrátiť sa z cesty, kde vidíš všetku tú skazu, a potom prídeš na tlačovky a počúvaš tie nezmysly. Na hraniciach som mala normálne fyzickú úzkosť. Pochopila som, že sa mi nechce vrátiť domov a počúvať tie nezmysly," hovorí redaktorka televízie Markíza Gabriela Kajtárová po návrate z Ukrajiny.
"Nestretla som tam amerického vojaka. Za to som tam videla kopec zbombardovaných domov, ktoré zbombardovali Rusi. Skús povedať Ukrajincovi, že vojnu rozpútala Amerika. Neviem, či sa ti vysmeje do tváre, alebo ti do nej napľuje.
To sú také nezmysly, že vôbec neviem, ako sa vrátim do parlamentu, keď tam mám toto v kľude počúvať. Psychicky sa už pripravujem, že to príde," dodáva Kajtárová.
"Tí politici vedia, že klamú. Neviem, koľkí z nich si to reálne myslia. Zneužívajú strach, ktorý ľudia majú. To je tá zbabelosť. Ja si na Ukrajinu vlastne chodím oddýchnuť. Lebo tam je národ zjednotený proti jednému nepriateľovi, vzájomne si pomáhajú.
Také množstvo solidarity som nikde nikdy nevidela. Sú spojení proti niečomu. A my namiesto toho, aby sme videli, kto je vinníkom vojny, sa hádame medzi sebou. A politici nie že zneužívajú ten strach, ale podnecujú ho. Ľudsky som sa dostala do bodu, že je to pre mňa problém," hovorí reportérka Markízy.
Aké príbehy natočila? Čo sa po roku zmenilo na Ukrajine? Ako sa dá vojna opísať v trojminútovej reportáži? A čo hovorí na politikov, ktorí chcú prestať pomáhať Ukrajine? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s redaktorkou a novinárkou televízie Markíza Gabrielou Kajtárovou.
