"Asi by som to nemala prezrádzať, ale ľahla som si v knižnici na zem, lebo je tam koberec. A je tam veľmi pekný výhľad. To som si skúsila. To je moje srdcové miesto. Keď som študovala, tak som veľmi veľa času trávila v galerijnej knižnici, a nebola veľmi hostinná.
Takže mala takú zvláštnu protekciu pri rekonštrukcii a veľmi mi záležalo, aby bola pekná," hovorí riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá o rekonštrukcii budovy, ktorá sa v nedeľu otvára po siedmich rokoch stavby pre verejnosť.
"U všetkých ľudí nerehabilitujeme Dedečkove premostenie, bude pretrvávať také to staromilstvo, taká tá túžba po 19. storočí. Ale aj keby tu premostenie nebolo, bolo by vidno všetko, čo je za galériou postavené a bolo by to ešte horšie.
Ale my sme do toho išli aj s tým, že keď sa to začne dobre používať, keď to začne dobre fungovať, tak si to ľudia obľúbia. Aj sa tá mienka začína meniť, aj názor odbornej verejnosti," dodáva Kusá k Dedečkovmu premosteniu galérie, ktoré roky nenávideli mnohí obyvatelia aj odborná verejnosť.
"Je to trošku vyvzdorované, ale tiež to nie je to o tom, že by tam bola nechuť. Skôr má zvyčajne každý politik potrebu dať ľuďom najskôr chlieb a hry. Galéria asi nebola veľmi chápaná ako hra. Nebola vnímaná ako nejaká nevyhnutnosť.
O to viac ma teší, že je to hotové, myslím si aj ja, že je to pekné a že to zmení nazeranie na kultúru. Zrazu ľudia pochopia, čo pre nich kultúra môže urobiť. Neznamená to, že majú niekde sedieť a niečo počúvať, ale že to je napríklad aj budova, ktorú môžu veľmi slobodne používať," hovorí Alexandra Kusá.
Ako bude vyzerať otvorenie krásnej a novej galérie v Bratislave? Prečo trvala rekonštrukcia galérie tak dlho? Ako slovenskí podnikatelia u nás podporujú umenie? Ktoré je jej najobľúbenejšie miesto galérie? Ako sa bude dať galéria využiť?
Prečo my, ako spoločnosť, nemáme vzťah k verejným budovám? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Alexandrou Kusou, riaditeľkou Slovenskej národnej galérie v priestoroch novozrekonštruovaného premostenia Vladimíra Dedečka.
