“Z hľadiska intelektuálnej úrovne bola situácia prehľadnejšia. Aj jednoduchším ľuďom bolo jasné, že ten totalitný systém je negatívny. A všetci sme sa spájali v rámci možností, v rámci osobnej odvahy, strachu. Ale všetci sme sa spájali v spoločnom odpore proti komunistom. Dnes celkom nie je jasné, kto proti komu bojuje.
Znepriatelených strán je veľa aj nápadov je veľa. Niektorí si myslia, že ľudské práva sa dajú vymeniť za ekonomickú prosperitu. Každý stojí na trocha inej strane. Situácia je neprehľadná, hrá tam rolu aj obava o osobnú existenciu. Dnes je situácia neprehľadná, vtedy bola relatívne prehľadná.
Bolo to jednoduchšie v nasmerovaní odporu, zložitejšie bolo rozpútať ten odpor. Mali políciu, milície, vojakov. Nárok na odvahu bol v tej dobe väčší, ale pochopiť situáciu, že kto je ten dobrý a zlý, bolo jednoduchšie,” hovorí Michael Kocáb o tom, prečo je dnes ťažšie zjednotiť spoločnosť aj proti jasnému zlu.
"Každý by mal ísť voliť. Ale niekedy sa môže stať, že nemá kandidáta. Ak by napríklad v druhom kole zostal generál Pavel a Babiš, tak by som tiež nešiel voliť. Tu by som si musel vyberať medzi čertom a Belzebubom," hovorí Kocáb o prezidentských voľbách v Česku.
Aké je to vidieť dokument o sebe? Aké výzvy sme nezvládli po novembri 1989? A prečo aj niektorí disidenti majú sentiment k Rusku? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s osobnosťou Novembra, bývalým ministrom pre ľudské práva a rockerom Michaelom Kocábom.
