"Slovákom chýba vzťah ku kultúre. Pandémia to ešte troška rozbila. V prvej vlne ako keby sme chceli strašne komunikovať a ľudia podporovali aj umelcov, ktorí prví zostali bez práce. Je to taký paradox, lebo máme strašne veľa vysokých škôl a 18 konzervatórií.
A je to taká platforma, že by mala občanov vychovať k tomu, aby boli neuveriteľne vzdelaní v hudbe, v umení aj v kultúre. Cítime to aj my, pred pandémiou viac ľudí prichádzalo na koncerty," hovorí violončelista a organizátor festivalu Konvergencie Jozef Lupták.
"Niekedy už vedome vypínam správy. Som typ, ktorý nemôže byť neinformovaný. Chcem vedieť, čo sa deje, ale mám pocit, že potrebujem viac času na spracovanie. Tak, ako sme kedysi čosi vyriešili nejakými protestami, koncertami za Jána a Martinu.
Väčšinou som bol do toho zapojený, teraz mám pocit, že potrebujem na spracovanie viac ticha nejakej meditácie. Paradoxne mi v tom veľmi pomáha tá hudba. Keby som ju nemal, neviem, čo by ma tu držalo. Naozaj mám pocit, že sme sa dostali do stavu polorozpadu.
Občas sa ale kde tu nejaká nádej objaví, bez toho by sa to nedalo. Viem si predstaviť, že je existenciálny tlak, tlak vyjadrení tých hlúpych politikov, ktorí si neuvedomujú, ako to pôsobí na nás bežných ľudí, ktorí ich počúvame. Že čo to vlastne rozprávajú.
Oni nám majú dať nejaké svetlo, nejakú nádej, riešenia, čo sa s tým dá robiť. Nie my ich máme držať nad vodou na tom ich pieskovisku," dodáva Lupták, ktorý spolu s umelcami pred niekoľkými týždňami podpísal verejnú výzvu Igorovi Matovičovi, aby odstúpil.
Čo by odporučil začiatočníkom na festivale komornej hudby Konvergencie? Ako si nájsť cestu ku klasickej hudbe? Ako vníma súčasnú politickú situáciu? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s violončelistom Jozefom Luptákom.
