"Po revolúcii som dostal prvý politický azyl, ale musel som sa schovať, lebo ma Kubánci hľadali tri mesiace. Musel som utekať pred Kubáncami, nie pred náckami. Mal som šťastie, že som bol stále so slovenskými kamarátmi," hovorí tanečník, choreograf a porotca reality show Let's Dance Jorge González o 90. rokoch v Bratislave tesne po Nežnej revolúcii.
"My sme boli na Kube veľmi šťastní. Ale keď si začal byť iný a začal si rozmýšľať a niečo robiť, bol to koniec. Nebola tam žiadna demokracia, homosexualita bola zakázaná. To bol horor.
Bolo to strašne ťažké, mal som 4 či 5 rokov, keď som chcel byť primabalerína. Moja mama ma podporovala, ale môj otec vtedy nechcel, aby som bol tanečník. On chcel, aby som bol športovec. A pýtal som sa, prečo nemôžem byť sám sebou? Veď nič nerobím.
Ale moji rodičia by mali problémy, to bolo pre mňa hrozné. Takže som si vytvoril dve verzie Jorgeho. To mi dalo silu, že som sa začal veľmi dobre učiť a robil som všetko. Dôvod bol, že som chcel odísť do Európy. Chcel som byť voľný, chcel som byť taký, aký som," hovorí Jorge González o svojej životnej ceste.
"Slováci by mohli zlepšiť sebavedomie. Mám rád, keď sú ľudia skromní, ale ľudia niekedy nechápu, čo je skromnosť. Môžeš byť aj skromný a sebavedomý. Môžeš byť pyšný na to, kým si," radí Slovákom Kubánec González, ktorý tu osem rokov žil a študoval.
Ako sa dostal na Slovensko? Ako prežíval Nežnú revolúciu? Prečo polarizuje gej komunitu? A čo by poradil Slovákom, aby zlepšili? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s tanečníkom a choreografom Jorgem Gonzálezom.
