Reportér Serebryakov: Po živom vstupe som ešte niekoľko minút plakal

"Mám doma 16-mesačné dievčatko. To, čo sme prežili v ten deň na staniciach, videli matky, ktoré niesli svoje deti, a otcov, ktorí to niekedy brali až so stoickým pokojom, že toto je naše poslanie, zostať tu. Ale ja som to tak nedokázal vnímať.

Keď som zatvoril oči a predstavil si, že ja budem posielať preč moje dieťa s mojou ženou. Videl som tvár mojej dcéry, jej modré oči, to, ako sa čuduje, čo sa deje, ako priateľka plače a v tej chvíli to na mňa doľahlo.

Pri nakrúcaní som hovoril kameramanovi, že mám slzy na krajíčku, triasol sa mi hlas, ale stále som hovoril, že vydržím. Mali sme veľa roboty, presunov. Celý deň sa to vo mne hromadilo a keď sa to v tej chvíli stalo, zrazu to na mňa prišlo, nedokázal som to udržať a musím sa priznať, že ešte niekoľko minút po tom vstupe som nedokázal slzy udržať," hovorí reportér Televízie Markíza Viktor Serebryakov o tom, čo predchádzalo tomu, že sa v živom vstupe vo večerných správach rozplakal.

"Ja mám pocit, že Putin mi identitu zobral už dávno. Stále hovorím, že Rusko netreba spájať s Putinom. Toto je vojna Vladimíra Putina, nie Rusov. A Rusi, napriek tomu, že sú dlhé roky masírovaní kvalitnou propagandou, sú proti vojne," dodáva Serebryakov, ktorý sa narodil v Moskve a svoje detstvo prežil v Rusku.

Ako sa pracuje reportérovi vo vojne? Ako to prežívajú Ukrajinci? Mal problémy pri práci, keďže má v pase napísané, že sa narodil v Moskve? A prekvapili ho Slováci svojou empatiou a solidaritou s utečencami? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s reportérom Televízie Markíza Viktorom Serebryakovom, ktorý sa práve vrátil z Ukrajiny.