"Vo štvrtok ráno (deň útoku Ruska na Ukrajinu, pozn. red.) som sa zobudil o 5:30 na to, že mi volá moja priateľka. Žije na severe Ukrajiny, v meste Sumy. Mala veľmi vystrašený hlas a takmer s krikom povedala: Vladko, Rusko napadlo Ukrajinu," spomína Vladyslav Jackový na 24. február.
Hovorí, že Ukrajina bola celoplošným útokom prekvapená, skôr čakali napadnutie hraničných oblastí. "Mentálne aj fyzicky sa Ukrajinci pripravovali, ale verili a dúfali v to najlepšie," povie.
Priateľku, ktorá tiež študuje na Slovensku, má stále v meste Sumy. Z mesta sa teraz dostať nevie. Jeho rodičia žijú v Kyjeve, ešte vo štvrtok odišli na dedinu, kde sa narodil aj Vladyslav. Odísť z Ukrajiny ale nechcú.
V Kyjeve ostala jeho teta. "Ostala tam, lebo to tak cíti. Je zdravotná sestra. Povedala, že ostane pomáhať vojakom a obyčajným civilistom," hovorí Vlad.
Vladyslav študuje žurnalistiku v Bratislave na Univerzite Komenského. Na Slovensku je rok aj tri mesiace. Hneď po štvrtkovom útoku na Ukrajinu sa rozhodol, že o tom, čo sa deje, bude informovať na svojom Instagrame. Storky píše v dvoch jazykoch - po slovensky aj po ukrajinsky. Snaží sa ukazovať aj príklady kremeľskej propagandy.
Myslí si, že Putin teraz zmaril snahy Ukrajiny o lepší život? Aká je podľa neho motivácia ruských vojakov bojovať proti Ukrajine? Čo hovoria prevažne mladí chlapci, keď sú zajatí? Prestávajú teraz niektorí ľudia na Ukrajine veriť kremeľskej propagande? A o čom sa rozprával s ruským študentom, ktorého stretol v autobuse cestou na rozhovor do redakcie denníka SME?
