"Celé je to komplikované najmä z dôvodu, že nevidiace deti vzbudzujú strach pri pokusoch dostať ich do normálnej škôlky. Či už u pedagógov alebo u riaditeľov.
Boja sa najmä toho, ako s nimi budú jednať, či budú schopní vyhovieť ich špeciálnym potrebám, či budú spĺňať osnovy vzdelávacieho procesu alebo či vôbec existuje legislatíva umožňujúca venovať sa špeciálnym potrebám," hovorí otec nevidiaceho Branka Martin Dvorecký, ktorý vyvinul plyšového macka pre nevidiace deti, ktorý ich naučí Braillovo písmo.
"Za extrémy považujem zbieranie dvoch percent z daní alebo štuplíkov z fliaš, ktoré majú suplovať skutočné systémové prvky. Suplovať by ich mohli jedine v prípade, ak by boli adresné. Ide o veľmi obšírnu problematiku, ktorá má mnoho aspektov.
V každom prípade, terapie sú skutočne drahé. Dvadsať až dvadsaťpäť eur za hodinu je pre mnohé rodiny neutiahnuteľné, a to najmä v situácii, keď zostane jeden z rodičov kvôli dieťaťu doma," dodáva Martin Dvorecký, ktorý na macka Braillíka zbiera peniaze, aby mohol dodať 15 kusov pre spolužiakov svojho nevidiaceho syna. Zbierku môžete podporiť na www.braillik.sk.
Ako sa žije rodine s nevidiacim dieťaťom? Ako vznikol nápad vyvinúť plyšového macka Braillíka? Koľko peňazí mu ešte chýba a kam všade sa táto hračka dostane? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Martinom Dvoreckým.
