SME
Utorok, 7. december, 2021 | Meniny má AmbrózKrížovkyKrížovky

Inšpirátori

Príbehy ľudí zo Slovenska, ktorí dosiahli mimoriadne výsledky.

Načítavam video...

Konštruktér Klein: Aj jeden človek dokáže spraviť prevratnú inováciu

Jadro projekt lietajúceho auta tvorí len sedem ľudí.

Inšpirátori sú ľudia, ktorí napriek prekážkam, problémom aj neúspechom verili svojmu nápadu a išli za svojím cieľom. Podarilo sa im presadiť sa nielen na Slovensku, ale ich projekt hranice rodnej krajiny aj prekročil.

Projekt Inšpirátori SK vznikol ako spoločná iniciatíva GLOBSECu a SME a jeho cieľom je dokázať, že veľkosť krajiny spočíva v jej ľuďoch, myšlienkach a projektoch a aj Slovensko má na to, aby zmenilo svet.

Prvým inšpirátorom, ktorého príbeh by sme vám chceli predstaviť, je dizajnér a konštruktér ŠTEFAN KLEIN.

Skryť Vypnúť reklamu

Celý svet ho pozná najmä vďaka projektu lietajúceho auta, ktorému zasvätil celý svoj profesionálny život. Popri tom však navrhol rôzne dopravné prostriedky pre slovenských i zahraničných výrobcov a spolupracoval s automobilovými gigantami ako Audi či BMW. Svoje skúsenosti v súčasnosti odovzdáva aj nádejným dizajnérom na Vysokej škole výtvarných umení.

Vraj ste už od detstva vedeli, čo chcete v živote robiť. Ako to teda s vami bolo, kam siahajú počiatky vašej profesionálnej dráhy?

Vždy som vedel, že chcem niečo konštruovať a táto záľuba vychádzala z domáceho prostredia. Otec bol strojný inžinier, stále vymýšľal a špekuloval. A zároveň som už v detstve mal blízko aj k letectvu, pretože letecká tradícia bola takisto u nás doma silno prítomná. Ja som síce už dedka, ktorý bol pilotom, nezažil, lebo zomrel pomerne mladý, ale mali sme staré zažltnuté fotografie, ktoré boli pre mňa úplne kultové. Dnes sme už štvrtá generácia upísaná lietaniu.

Skryť Vypnúť reklamu

A ako ste sa potom dostali k dizajnu?

Dizajne je súčasťou akéhokoľvek konštruovania. Niekedy je dokonca aj veľmi ťažké rozlíšiť presnú hranicu, kedy ide o dizajn a kedy už o inžiniering, lebo jedno s druhým sa dopĺňa. A ja som presne chcel byť na tom moste – medzi dizajnom a inžinieringom. Zaujímala ma tá poloha, kde ste schopní niečo konkrétne v oblasti dopravy tvoriť a dávať tomu aj formu. Ten vzťah medzi formou a funkciou ma odmalička fascinoval, len vtedy som to robil vyslovene iba intuitívne.

Keď som zistil, že existuje VŠVU, kde sa dá dizajn študovať, rozhodol som sa, že toto chcem robiť a to ma baví. V tom čase som už študoval strojnícku fakultu a keď som sa dostal na VŠVU, už som bol starší, už som mal skončený titul inžiniera.

Keď ste potom končili VŠMU, témou vašej diplomovej práce bolo práve lietajúce auto. Ako ste na to prišli?

Skryť Vypnúť reklamu

Končil som v roku 1989 a keď som premýšľal nad tým, čím by som sa odprezentoval a vstúpil na dizajnérsku scénu, chcel som spraviť niečo, čo by mohlo ľudí spájať.

Osemdesiatydeviaty rok mal svoju veľmi špeciálnu príchuť, bol to výnimočný rok a možno aj to sa odrazilo na mojej téme, ktorá súvisela so slobodou, s premiestňovaním, s niečím novým. Keďže som už vtedy aktívne lietal aj jazdil na aute, chcel som to prepojiť.

Prísť v roku 1989 s myšlienkou lietajúceho auta, to muselo byť odvážne.

Socializmus bol príznačný tým, že sme nemali informácie. Ja som si najskôr myslel, keď som prišiel s témou lietajúceho auta, že to musí byť ojedinelé, ale nebola to pravda.

Keď som si aj v tých obmedzených podmienkach začal robiť rešerš, zistil som, že Glenn Curtiss už v roku 1916 podal patent na lietajúce auto. No dovtedajšie riešenia boli z môjho pohľadu dosť tradičné, bolo to spojenie normálneho auta a normálneho lietadla, ktoré sa veľmi komplikovane montovalo. Aj preto sa to neujalo, lebo to nebolo komfortné ani praktické.

Skryť Vypnúť reklamu

Riešenie, ktoré som vtedy navrhol ja, bolo úplne z iného uhla a veľmi mu dominoval aspekt dizajnu. Konzultantkou mojej diplomovej práce bola Ľudmila Peterajová, profesorka dejín umenia, ktorá so mnou projekt konzultovala vyslovene z pohľadu estetiky a rozmerov, o ktorých technika až tak veľmi nerozmýšľa.

Tá práca ma vtedy veľmi pohltila a aj napriek tomu, že tam prevažoval dizajn, súčasťou diplomovky bolo aj overenie v aerodynamickom tuneli, čo bolo v tej dobe nevídané. Umožnil mi to profesor Brož, ktorý pôsobil na katedre stavby lietadiel v Prahe, lebo sa mu ten projekt veľmi páčil. On bol asi jediný, kto mi v tej dobe povedal, že je to zaujímavá idea a mám v tom pokračovať.

Väčšina leteckého prostredia to brala ako niečo bizarné a zbytočné. Veď načo miešať auto a lietadlo, keď z toho môže vzniknúť zlé auto aj zlé lietadlo. Ja som si to však nikdy nemyslel a stále si myslím, že sa to dá urobiť a dúfam, že sme na dobrej stope.

Skryť Vypnúť reklamu

Odvtedy prešlo 31 rokov. Ako to, že vás to stále fascinuje?

Má to pre mňa viacero významov. Jeden, ktorý je pre mňa nesmierne dôležitý, je, že či je jedinec schopný vytvoriť inováciu vyššieho rádu s podmienkami, ktoré mu ponúka doba a či mu to umožní prostredie malej krajiny. A druhý je, že ma ako pedagóga zaujíma oblasť posunu chápania mobility, kde sa dá až ísť.

A na čo ste prišli?

Trvalo to 31 rokov a medzitým sa doba strašne zmenila. Dnes realizačné možnosti poskytujú, že zložitý objav ako lietadlo alebo lietajúce auto, sa dá realizovať aj v garážových podmienkach, lebo aj malá garáž môže byť vybavená špičkovými technológiami, ktoré - a opäť to posunula doba – dne nie sú až také drahé ako v minulosti.

Keď si zoberiete analýzy a simulácie, je to len otázka moderných softvérov a výborných mozgov, aby s tým vedeli narábať. Nepotrebujú obrovskú budovu, aby vytvorili merací stand. Posunula sa oblasť simulácií, materiálov, ľudia sa vedia spájať, informácia má úplne iný priebeh, ako mala voľakedy. Dnešná doba je fascinujúca, od roku 1989 sa to fantasticky zmenilo aj v prospech malej krajiny ako je Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže v akej fáze projektu lietajúceho auta aktuálne ste?

Dnes sme v štádiu, že máme zrealizovaný prototyp, ktorý má ukončené letové skúšky. To znamená, že prvotná idea je podporená reálnym fungovaním prototypu, ktoré už dáva absolútnu celistvú informáciu napríklad pre nových investorov, ktorí by v tejto fáze mali prísť, a bez ktorých sa ďalší posun nebude dať urobiť.

Pre mňa je v tomto štádiu dôležité to, že idea je už potvrdená, lietame s tým letový program, ktorý je náročný, má rozpätie 50 hodín a zistili sme o tom maximum informácií. Zistili sme, že je to bezpečné, že to lieta v naplánovaných charakteristikách, ktoré sme očakávali, tie sú potvrdené a teraz sme pred štádiom vytvorenia prototypu 2, ktorý by mal byť báza pre certifikáciu a pre charakter kompletného sériového produktu.

Skryť Vypnúť reklamu

Predtým, ako vznikol AirCar, ste mali firmu Aeromobil, odkiaľ ste po nezhodách odišli. Ešte s Aeromobilom ste mali aj nehodu. Mali ste niekedy aj pochybnosti o tom, či letajúce auto má zmysel?

Skoro každý deň sú nejaké jóbovky, ale v tom je táto profesia zaujímavá – jednoducho ich musíte vyriešiť. Ďalšia vec je financovanie projektu. To je odvrátená strana a musím konštatovať, že táto krajina na podobné inovácie nie je pripravená.

Zabezpečenie financovania inovatívnych projektov je na Slovensku veľmi absentujúce, v tom je ešte veľký kus pred nami, aby sme vytvorili prostredie, ktoré je prajné pre realizáciu inovatívnych myšlienok. Nebyť privátneho investora, Antona Zajaca, ktorý do toho investoval nemalé, privátne prostriedky, tak by môj projekt vôbec nebol.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre rýchlejšiu akceleráciu aj dynamiku projektu by nesmierne pomohlo, ak by bola nejaká podporná schéma. A nielen mne, lebo takých ako ja, ktorí rozmýšľajú o nových ideách je v krajine určite viacero. To sú potom ťažké okamihy, ktoré neviete predvídať a môžu to aj celé zničiť alebo minimálne oddialiť o dobu, keď už ten projekt nemusí byť taký atraktívny a populárny.

Takže dá sa povedať, že hoci vás pre tento projekt pozná celý svet, Slovensko nejaví záujem?

Zatiaľ musím konštatovať, že nejaví záujem. Na tie schémy, ktoré aj sú, my nevieme reagovať. Z môjho pohľadu sú nepriechodné pre malú firmu, majú v sebe nesmierne veľa byrokratických mechanizmov, ktoré by vás nútia najať ďalšie profesie, ktoré v tej etape vývoja ani nie sú potrebné. Také bobtnanie firmy a byrokracia však prináša neefektivitu, ktorú si ja veľmi strážim.

Skryť Vypnúť reklamu

Tento projekt vyrobilo sedem ľudí, ktorí sú veľmi efektívne pospájaní plus subdodávatelia, ktorých máme zosieťovaných. Máme istú mierku nákladovej položky a tú nemienim porušiť mechanizmami, ktoré sú mi cudzie. A grantové schémy – to je môj subjektívny názor, nechcem to generalizovať – nie sú vhodne kreované pre oblasť rizikového kapitálu, pre zrod idey a preklopenia do fázy prototypu, kde už viete dokázať, či tá ides má alebo nemá zmysel.

Keď sa spätne pozeráte na celý vývoj lietajúceho auta, aj konflit v Aeromobile, vďaka ktorému dnes máte pred sebou vlastný AirCar, ako to hodnotíte?

Dnes možno ďaleko pokojnejšie ako predtým. Nebolo to jednoduché, to by som klamal, keby som hovoril, že som sa cez to preniesol veľmi ľahko. Mal som obdobie, ktoré bolo ťažké, ale myslím si, že život nie je úplne jednoduchý.

Skryť Vypnúť reklamu

Mal som možnosť slobodne sa rozhodnúť, že nechcem pokračovať v konštrukcii, ktorá mi v Aeromobile nebola blízka, svoj podiel som predal a pokračujem ďalej v tom, že si robím konštrukciu tak, ako ja chcem a to je dôležité. Myslím si, že sa to celkom podarilo, za obdobie dvoch rokov sme dosiahli do prvej idey až do realizácie.

Baví ma dizajn a vývoj, ktorý robím a pri ktorom nemusím robiť kompromisy s veľkým tímom ľudí. Páči sa mi pracovať v relatívne malom tíme ľudí, ktorý je slobodný a činný v etape idea-prototyp. Tam si myslím, že sme dosiahli celkom dobrý výsledok.

Svoje prototypy si testujete vy sám. Aký to bol pocit, keď AirCar prvýkrát vzlietol?

Prvý let je vždy výnimočný deň. Je to fascinujúce tým, že do toho okamihu sa na to stále pozeráte zvonku. Ale príde deň, keď si do toho sadnete a zrazu sa pozeráte zvnútra, cez ten stroj. A druhý fascinujúci okamih je, keď chytíte riadenie, plyn a zrazu sa to začne hýbať, začne to žiť. Pridáte, rozbehne sa to.

Skryť Vypnúť reklamu

Na aute by ste už nemali čo viac spraviť, ale lietadlo ide ďalej, zrazu sa zdvihne do vzduchu, do trojdimenzionálneho slobodného priestoru. Cítite reakcie stroja, ako to celé funguje. To je nezabudnuteľné. Ten deň je aj riskantný, nebezpečný, môže sa všeličo stať, ale stojí to za to.

Keď ste si pred prvým letom do AirCaru sadali, nemali ste ani na chvíľu pochybnosti? Predsa len jednu nehodu na lietajúcom aute už máte za sebou.

Vývoj lietadiel je zložitejší ako vývoj áut v relácii nehoda alebo nebezpečie. Auto odstavíte, poviete technikom, že brzdy nefungujú a je vybavené, ale lietadlo je v tomto nebezpečnejšie.

Aj preto je prístup k vývojovým fázam zložitejší. Výkresovo sme robili výpočtárske zabezpečenie, že sme materiály testovali vo fáze nakupovania, ďalej sme vyrobili lietajúci model jedna k jednej, ktorým sme otestovali nebezpečné vlastnosti, ktoré lietadlo má, keď stratí rýchlosť, či pôjde do špirály alebo presadne v stabilnej konfigurácii. To sme predtým otestovali na modeli. Takže, keď som do toho vstupoval, už som vedel, že toto funguje dobre.

Skryť Vypnúť reklamu

Nebezpečenstvo tam stále, samozrejme, je. Ale neustále sa stále zmenšuje, že keď som urobil prvý okruh, zistil som, že je to stabilné, že to nemá nebezpečné vlastnosti a teraz, keď už dolietavam desiatky hodín čistého letového času, už nemám ani búšenie srdca, ako keď som letel prvý raz. Vtedy som mal, samozrejme, odistený padák a bol som v strehu. Dnes je už pozornosť sústredená skôr na okamihy záznamu merania a ďalších parametrov, ktoré chceme otestovať.

Profesia zalietavača, hoci je riskantná, prináša vynikajúci pocit, keď niečo naučíte lietať. Lebo aj lietadlo sa musí naučiť lietať. Ešte sa v histórii nikdy nestalo, že by sa z výkresu niečo hneď vyrábalo.

Lietajúce auto lieta, - hovoríte, že bezpečne. Aké výzvy vás teraz ešte čakajú?

Najväčšia výzva je prvý prototyp predstaviť nie ako geometriu, ktorá už ukázala svoje vlastnosti. Chceme vyrobiť celokompozitnú konštrukciu. Druhá je inštalovať doň motor, ktorý je certifikovateľný ako letecký motor a ktorý má dvojnásobný výkon.

Skryť Vypnúť reklamu

Potom máme pripravené ešte viaceré výzvy. Chceme vytvoriť modifikácie trojsedadlovej verzie, ktorá by bola pre AeroTaxi, čiže mať výrobok, ktorý zabezpečí komerčnú dopravu. Ďalej máme naprojektovanú dvojmotorovú verziu a končiť by to malo vo verzii, ktorá je obojživelná, teda schopná pristávať na vode. Takže vývojovo je program naplánaovaný už na niekoľko rokov a výsledkom by mal byť stroj, ktorý prinesie alternatívu k individuálnej leteckej doprave.

Nebude treba mať veľký hangár a komplikovane pripravovať lietadlo na vzlet. Jednoducho z vlastnej garáže vyjdete na trávnatú plochu a štartujete. To by mala byť zásadná zmena v malej leteckej doprave.

Hovorí sa o vás, že ste vizionár. Čo je podľa vás poslaním dizajnéra?

Dizajnér má hľadať nové veci a riešenia a tie vychádzajú z toho, že si všímam, čo a ako žijem. Aký je náš každodenný život a čo je zlé. Tém na zlepšenie je okolo nás veľmi veľa.

Skryť Vypnúť reklamu

Dizajn je univerzálna disciplína a to je na ňom krásne. Spájate v ňom viacero profesii a máte úžasnú možnosť – a to je pre dizajn veľmi dôležité – ovplyvňovať spoločnosť. Ak sa vymyslí niečo zaujímavé, dokážete zjednodušiť vzťahy, odľahčovať prácu... to má potom dopad vo všetkých úrovniach spoločnosti. Dizajn má impakt a myslím si, že je v tom nedocenený, no sám sa musí presadiť tým, čo vytvorí. V tom máme pred sebou ešte obrovské pole.

Skryť Vypnúť reklamu

TOP videá

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Najväčšia chyba tejto vlády je chaos, nemá dobrého manažéra.


a 1 ďalší 15 h

Zopár ľudí v zlom stave sa rozplakalo, že sa nedali zaočkovať.


a 1 ďalší 3. dec
Skryť Zatvoriť reklamu