Ochrana prírody a biodiverzity či trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, obzvlášť na území národných parkov, sú kľúčovými piliermi rozvoja slovenského vidieka, ktorý sa vyľudňuje.
Počíta s tým návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý prináša reformu národných parkov. Štátne pozemky v nich sa mali presunúť pod správu ochranárov, čím by sa obmedzila ťažba dreva a zároveň sa zvýšila ochrana prírody. Reforma ale priniesla strach i odpor regiónov, ku ktorým sa pridali politici. Pred niekoľkými dňami sa dohodol ústupok, že pod Štátnu ochranu prírody prejdú zatiaľ len dva národné parky, kde už prebehla zonácia (Slovenský raj a Pieniny) k 31. marcu 2022, teda o tri mesiace neskôr oproti pôvodne navrhovanému termínu. Vo zvyšných národných parkoch prejdú pod správu ochranárov len územia v 4. a 5. stupni ochrany.
„Chybou bolo, že reforma mala byť spätá s konkrétnymi projektami v regiónoch, ktoré mali byť už v tomto čase nachystané. Postaviť sa mala v národnom parku napríklad škola v prírode, interaktívne informačné centrum a mali sa už školiť ľudia, ktorí by v národnom parku pracovali. Ak by ľudia videli tieto projekty, skôr by uverili, že nejaká alternatíva k súčasnému stavu existuje,“ tvrdí v rozhovore pre INDEX aktivista a ekológ Erik Baláž, ktorý pred mesiacom vystúpil zo strany Spolu.
Je zástancom minimálneho zásahu človeka do prírody, ktorá ochranu ľudí nepotrebuje. Vraví, že najväčšou hrozbou pre lesy je činnosť človeka, ktorý staré prirodzené lesy vyrúbal, čím zanikla biodiverzita. „S týmto procesom nemala nič spoločné klimatická zmena,“ vysvetľuje v rozhovore Erik Baláž.
V sérii rozhovorov Moderná krajina - návod, ako zlepšiť Slovensko vám prinášame názory slovenských podnikateľov, ekonómov a osobností, ako posunúť Slovensko dopredu. Projekt pripravujeme v spolupráci so spoločnosťou FinStat.
