"Opisujem to ako nukleárnu zimu. Keď som tam prvýkrát prišiel, po tom, čo sa zrútili obe budovy, keď ste boli na západnej strane Manhattanu, tam stále svietilo slnko. Pozrel som sa smerom k New Jersey a slnko stále svietilo.
Ak ste však boli na východnej strane, odkiaľ vial vietor, to bola nukleárna zima. Veľmi jasne si pamätám, že tam neboli žiadne farby, všetko bolo sivé. Ďalšia vec, ktorú si pamätám, je, že nikto neplakal, nikto nekričal. Nebol tam žiaden kancelársky nábytok. Bol tam iba prach, betón a oceľ," popisuje deň, keď padli v New Yorku dvojičky, hasič James Manahan.
"Konšpiračné teórie ma nesmierne hnevajú. Viem, že ľudia budú veriť tomu, čomu chcú, internet tomu určite nepomáha. Hnevá ma to, pretože zomrelo toľko ľudí - záchranárov a civilistov. Ľudia ochoreli," reaguje Manahan na reči, že dvojičky nespadli pre teroristické útoky. "Bol to Pearl Harbor našej generácie. Krajinu to spojilo."
Ako vyzerali prvé hodiny a dni po páde mrakodrapov WTC v New Yorku 11. septembra 2001? Koľko ďalších obetí si vyžiadali dlhodobé následky z požiarov? A ako jeden z najväčších teroristických útokov zmenil svet? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s členom newyorského hasičského zboru Jamesom Manahanom.
