„Medveďov dnes dostávajú aj zdroje nad rámec toho, čo im ponúka príroda. Toto kritizujem nielen ja, ale aj iní kolegovia. Jedna z vecí, ktorú som vypichol, sú ‚vnadiská’. Oni majú slúžiť na to, aby vnadili premnožené diviaky, aby sa ľahšie odlovili aj v súvislosti s morom ošípaných.
Na tých vnadiskách sa ale poskytuje potrava, ktorá je atraktívna aj pre medvede. Už aj mladý medvedík je učený k tomu, že ľahko získava potravu na takomto zdroji,” vysvetľuje situáciu s počtom medveďov na Slovensku zoológ Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Marcel Uhrin.
„Časť tých ‚vnadísk’ je lokalizovaná pomerne blízko ľudských sídiel. Niekedy aj pár sto metrov. Takže okrem toho, že tie medvede koncentrujeme na umelú, im neprirodzenú potravu, ešte ich dostávame aj do blízkosti človeka,” dodáva.
„Všetky konflikty s medveďom majú antropogénny charakter. To, čo som opisoval - že príde nepoučený človek do priestoru, kde nemá, a nedodrží pravidlá, ale v podstate aj urbanizácia. My sa vkliňujeme do toho priestoru. Demänová ešte pred piatimi rokmi bola zalesnená a bolo tam pár stavieb. Dnes to už nemá atribúty národného parku,” hovorí biológ o masívnej výstavbe v Nízkych aj Vysokých Tatrách.
„V princípe príroda prehrala. Ľudia, ktorí ten priestor budú chcieť využívať, tie služby, tak v poriadku, ale príroda to tam prehrala.”
Ako vníma hystériu okolo smrti muža, na ktorého zaútočil medveď? Koľko máme na Slovensku v skutočnosti medveďov a prečo sa nedá hovoriť o premnožení? A čo robiť, keď sa človek dostane do blízkeho kontaktu s medveďom?
Aj na tieto otázky odpovedal zoológ Marcel Uhrin v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou.
