SME
Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky
Načítavam video...

Právnik Bujňák: Referendum by bolo protiústavné

Ako sa s referendom vysporiadava ústavné právo?

Prezidentka Zuzana Čaputová sa pre referendovú otázku o skrátení aktuálneho volebného obdobia parlamentu, ktorú navrhli občania v petícii, obrátila na Ústavný súd.

S ústavnym právnikom Vincentom Bujňákom z Právnickej fakulty UK sa rozprávame o tom, ako môže Ústavný súd rozhodnúť a rozoberáme jednotlivé právne názory na túto tému.

„Keď niekto pochybuje, či to má ísť na Ústavný súd, tak už v tom momente, keď vieme, že susedný ústavný súd povedal, že je to protiústavné, by nemala byť o tom ani diskusia - či na Ústavný súd áno alebo nie,“ hovorí k debatám o referendovej otázke a odvolaní parlamentu Bujňák.

Vo videu vysvetľuje, o čom referendum nemôže byť a prečo je to tak. Pri základných právach sa ústavodarca napríklad obával, že by sa mohlo siahať na práva príslušníkov národnostných menšín.

Čo to vlastne znamená, keď ústava vylučuje základné práva? „Máme to chápať tak, že môžete robiť referendum o základných právach pokiaľ ich štandard zvyšujete alebo udržiavate na rovnakej úrovni. Keď znižujete, referendová otázka nie je prípustná,“ vysvetľuje Bujňák. Ako príklad uvádza otázku volebného práva pre 16-ročných v Rakúsku. Existujú ale aj štáty, ktoré môžu robiť aj referendum aj o znižovaní štandardov základných práv, napríklad Švajčiarsko. Takto bola na území Švajčiarska zakázaná výstavba minaretov. „To je referendová otázka, ktorá by u nás neprešla,“ hovorí Bujňák.

V Lotyšsku a Lichtenštajnsku referendum za odvolanie celoštátneho parlamentu umožňujú. Bujňák v rozhovore spomína aj Maďarsko, kde Ústavný súd už o takomto referende rozhodoval. Čo povedal?

Zdôvodňuje tiež svoj právny názor, ktorý jednoznačne hovorí, že referendum o skrátení volebného obdobia poslancov parlamentu by bolo protiústavné.

Konfrontuje tak výroky Petra Pellegriniho o tom, že „ak moc poslanca pochádza z ľudu, tak ľud má aj právo povedať mu, že si ho viac na stoličke neželá a požiadať ho, aby si dobrovoľne skrátil volebné obdobie“. Reaguje aj na názor bývalého politika a advokáta Radoslava Procházku, ktorý tvrdí, že „mne sa nezdá úplne korektné predstierať, že 90 poslancov Národnej rady má viac práv ako ľudia, od ktorých moci sa právomoc parlamentu odvodzuje“. Ako Bujňák protiargumentuje?

Čo pozitívne môže celá táto debata do ústavného práva priniesť?

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

TOP videá