"Máme tu prvákov, ktorí už chodia rok do školy, v živote nevideli spolužiakov. Ani nezažili, čo je univerzita. Najťažšie to majú práve najmladší a najstarší študenti. Ale dáta ukazujú, že čím mladší študenti, tým sú tie depresie častejšie," hovorí psychológ Michal Hajdúk z Univerzity Komenského, kde robil výskum o psychickom zdraví študentov počas druhej vlny.
"Rizikové pohlavie pre úzkosť a depresie sú ženy. Alkohol zasa častejší u mužov. Ak ten človek má k tomu ďalšie rizikové faktory, je mladší, je to žena, má málo sociálnych väzieb a podpory rodiny, tým pádom sa to nasčíta a je tam vyššie riziko depresií," pokračuje.
"Máme veľmi málo detských psychiatrov. Je lepšie, keď ste v Bratislave, ale neviem, kde v okolí Svidníka je najbližšie detský psychiater. Verím, že sa zdostupní starostlivosť o ľudí s úzkosťami, depresiami. Najčastejší problém, prečo mladí nevyhľadajú pomoc, je, že čo si o nich pomyslia druhí. Stigma," dodáva Hajdúk.
Ako sa pozerá na politikov, ktorí sa častujú rôznymi vážnymi psychiatrickými diagnózami? A aké sú mechanizmy, ako zvládnuť úzkosť a depresiu? Zasiahla druhá vlna študentov viac, ako sme predpokladali? A ako sú na tom s pitím alkoholu?
Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s psychológom z Univerzity Komenského Michalom Hajdúkom.
