Vo štvrtok nás opustil významný človek, ktorý celý život bojoval za spravodlivé veci, Anton Tomík (1932 – 2020).
V 50. rokoch bol väznený v – jeho slovami – koncentráku, jáchymovskom tábore Nikolaj.
„Však toto boli koncentráky, fašisti by sa ešte mali od nich čo učiť.“
Pri pokuse o útek vykopali so spoluväzňami tunel dlhý 17 metrov. Na druhý deň na nich nasadili takmer tisíc ozbrojencov. Pán Tomík bol postrelený do panvy a prebral sa na to, že ho oblizuje policajný pes. Skončil v Ilave, kde už „aspoň nebol urán“. Prepustili ho v roku 1960.
Ďalších pätnásť rokov nemal ani občiansky preukaz.
V období normalizácie vybudoval so svojou rodinou šesť studničiek v Malých Karpatoch. Je ťažké predstaviť si, o aké kvantum práce ide: vykopali ručne krompáčom pramene v skale, vybetónovali zberné vane, ktoré prikryli betónovými platňami, pod zemou odviedli vodu aj desaťmetrovými trúbkami na miesto, odkiaľ vyteká, kde kompletne vybudovali oporné múry z kameňov a cementu a neraz aj schodiská, zábradlia, stolíky a lavičky.
