Tento diel relácie Nehaňte ľud môj je trocha špeciálny. Vydali sme sa totiž po stopách dvoch výnimočných ľudí, ktorí mapovali ľudovú hudobnú kultúru slovenských regiónov – Viliama Grusku a Svetozára Stračinu.
Keď pred rokom odišiel Viliam Ján Gruska, znalec tradičnej ľudovej kultúry, jeho syn Viliam sa pustil do veľkého upratovania jeho rozsiahleho archívu. „Upratovanie“ je pritom nesprávne označenie, Gruska bol systematický človek, mal utriedené myšlienky, aj archív. Rodina sa však rozhodla nájsť spôsob, akým by vybrané projekty sprístupnili verejnosti. Ako prvý v reedícii vychádza projekt, ktorý však verejnosť už dávno pozná a ktorý Gruska so Stračinom realizovali od 70. do 90. rokov – Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry Slovenska. Jednalo sa o zvukové antológie obcí vybraných regiónov – postupne vychádzali gramoalbumy Orava, Podpoľanie, Liptov, Pohronie, Kysuce a Terchovská dolina, Gemer a Malohont. Boli to výpravné vydania, ktoré sú doteraz neprekonané – podľa etnomuzikológov dokonca v európskom kontexte. Týka sa to prípravy – nahrávaniu predchádzali rozsiahle výskumy po slovenských dedinách, ktoré Gruska s asistentmi pochodil osobne, aj samotnej realizácie – len na
albume ORAVA účinkovalo cez 180 spevákov a muzikantov. Veľká časť z nich bola stará generácia, ktorá si ešte pamätala autentické prejavy folklóru z približne 20. rokov minulého storočia. Ďalší účinkujúci boli vtedy mladší – tridsiatnici a štyridsiatnici pri plnej sile.
Keď ma oslovil Viliam Gruska mladší, či nechcem ísť s kamerou navštíviť niektorých z nich, neváhal som ani minútu. Manželia Ganobčíkovci a Zápotoční a asistent prípravy, hudobný redaktor Juraj Dubovec nám porozprávali svoje spomienky na okolnosti prípravy a nahrávania v rozhlasovom štúdiu v Banskej Bystrici.
Viac o projekte ORAVA - Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry Slovenska.
