"Na strane maďarskej vidíme samoštylizáciu do niečoho, čo nikdy neexistovalo. Na slovenskej strane vidíme zas taký extrém, že my odhodíme aj to, čo sme mali, na čom sme sa podieľali, čo sme tvorili a tvárime sa, že jediným dedičstvom Slovákov sú bryndzové halušky, vybíjaný opasok, valaška, ovca, pes a Jánošík, ktorý kradol a lúpil. Príde mi to patologické. Ako keď mám kamaráta, ktorý trpí mindrákmi. Tomu by som poradil aby sa šiel porozprávať s psychológom alebo kamarátom, ale čo s národom?" hovorí bývalý veľvyslanec v Budapešti a Washingtone Rastislav Káčer o výklade histórie Maďarmi a Slovákmi.