Martin Hanzel šéfuje fotografom v bulvárnom denníku Nový Čas. Opýtali sme sa ho, ako vyzerá paparazzovanie v slovenských médiách, keďže oni sa tomuto spôsobu fotografovania venujú.
Na otázku, aký je rozdiel medzi tým, čo videl zo sledovania novinárov v médiách a ich bežnou prácou, hovorí, že: "ja by som to hlavne nenazval paparazzovanie. Paparazzovanie je vtedy, keď zachytávame na fotku alebo video nejakú konkrétnu činnosť. My pri paparazzovaní nemonitorujeme, nesledujeme aktivity ľudí. A tak, ako bolo vidno v záberoch, že niekto iba vykonáva svoju každodennú aktivitu, že sa odniekiaľ niekam presúva, tá samotná fotka nemá žiadnu novinársku hodnotu a z toho dôvodu by sme ani nemali dôvod takéto fotky zhotovovať."
Martin Hanzel nám ukázal, ako vyzerá fotobrašňa fotografa z Nového Času a tiež najväčší objektív, aký v redakcii majú. S ním sme skúšali fotiť aj vzdialené objekty, aby sme videli v praxi, akú veľkú mieru detailu vzdialeného objektu až vie zachytiť.
Pýtali sme sa ho aj na pravidlá, ak paparazzi fotograf zachytí deti alebo na to, ako dlho oni v redakcii zvyknú čakať na "svoju" fotografiu. A či by robili aj trojtýždňové paparazzovanie niekoho od rána do večera. Kočnerovi ľudia zo sledovania robili aj textové záznamy, tak sme sa pýtali aj na to, či je to praktika paparazzovania.
Na argument Petra Tótha, že to čo robili, bolo paparazzovanie, by som mu povedal, že "čo konkrétne chcel napaparazzovať. Lebo ak nemal konkrétnu vec, ktorú napaparazzovať chcel, tak to nebolo podľa mňa paparazzovanie," hovorí Martin Hanzel.
