"Peter Tóth viackrát povedal, že informácie zbierali, lebo si to objednal Marian Kočner pre svoj portál Na pranieri, kde chcel poukazovať na údajné prešľapy novinárov. Ale tým, že zaznamenávali každodennú rutinu novinárov a napokon jeden z tých novinárov dopadol tak, že prišiel o život, tak sa zamýšľam aj nad otázkou, či jednoducho neskúšali odsledovať, kto by bol najľahšia obeť," tak odpovedá riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu na otázku, prečo sa celé sledovanie vlastne dialo.
Sledovali ju tri týždne v júli a auguste 2017. Odfotili dokonca aj jej maloleté dieťa. Hovorí, že sa poradí s právnikom, zvažuje teraz aj právne kroky.
Stretli sme sa s ňou v kaviarni pod redakciou Trendu, kde v lete 2017 pracovala a kde jej sledovanie tiež prebiehalo. Sadli sme si k stolu, kde vždy sedávala a každé ráno sama alebo s kolegami pila kávu. Hovorí, že človek, ktorý ju sledoval, musel sedieť veľmi blízko, fotografie boli detailné a odpočul aj časť rozhovorov, ktoré viedla.
Novinárov sledovali ako organizovaná skupina, výpovede nesedia Čítajte Predvolali ju teraz ako svedka, aby potvrdila, či na fotografiách, ktoré jej ukázali, je ona, a tiež, aby stotožnila i iné osoby.
Rovnako ako svedka predvolali aj Mirka Tódu z Denníka N, manžela novinárky Moniky Tódovej. Stretli sme sa aj s ním. V bistre neďaleko redakcie, na ktorého terase ho odfotili, keď mal stretnutie so štátnym tajomníkom ministerstva obrany Róbertom Ondrejcsákom z Mosta-Híd.
Aj on, podobne ako Zuzana, hovorí, že sledovanie bolo podrobné a zamerané na jeho denné fungovanie. V spise je uvedené i to, ako vodia s manželkou deti do škôlky.
Sledovali aj reportéra denníka SME Adama Valčeka. Záznam o jeho sledovaní má päť strán. Zachytáva ho v bežných situáciách. Marian Kočner aj Adama Valčeka vlani zastrašoval, využíval pritom časť informácií, ktoré zo sledovania získal.
Ako presne našich kolegov sledovali, aké to je a ako sa po tom zmenilo ich správanie, ale aj o tom, či ich to odrádza od novinárskej roboty - o tom všetkom sme sa rozprávali. Pozrite sa, čo nám odpovedali.
