Upliesť korbáč nie je zložité, len treba sústredenie. Vyhlásila to Kristína Janščová z Fičí, s ktorou sme zašli do Galérie ÚĽUVu za majstrom umeleckej výroby Jánom Petruškom, aby nás to naučil.
Okrem teórie samotného pletenia treba aj dobrý ťah, ten je dôležitý, aby bol šibák rovný. "Štyri prúty v ľavej ruke, štyri prúty v pravej ruke. Sprava vrchný dám medzi dva ľavé a dám ho doprava dospodu. Zľava dám medzi dva pravé a dám ho naspäť doľava dospodu. Uťahujem. Takto pokračujem až na koniec. Nepopliesť. Nepomýliť," vysvetlí nám teóriu pán Petruška. A trpezlivo s nami pletie začiatok korbáča. Potom už pokračuje Kristína. Ide jej to výborne, dostane pochvalu aj od majstra.
Korbáč sa pletie z ôsmich prútov, mali by byť dosť ohybné, aby sa nelámali. Ján Petruška si teraz prúty pripravuje dopredu, ale povedal nám, že ako mládenci plietli šibáky v nedeľu, aby mali na pondelok čerstvé štipľavé korbáče. On sám ešte teraz s vnukmi zvyk šibať dodržiava. Najmladšiemu vnukovi z piatich vždy upletie najdlhší šibák, ktorý má až dva či tri metre.
"Na Slovensku existuje vyše dvadsať druhov vŕb, rozlišujú sa podľa farby," Vysvetľuje nám pán Petruška. On sám pletie zo žltej vŕby, takzvanej citrónky, z nelúpaného vŕbového prútia. Má asi päťdesiat vŕb, ktoré si pravidelne strihá.
