Vyzerá to na slnečný deň a my vyrážame z Bratislavy na Horný Turiec. Popri víťazoch prvého kola sa tu nadpriemerne darilo aj Štefanovi Harabinovi. Ten skončil v prvom kole tretí, celkovo ho volilo viac ako 300-tisíc ľudí. V dedinách pod Martinom sa budeme pýtať, čo ľudí na ňom zaujalo a ako sa rozhodnú do druhého kola.
Našou prvou zastávkou je Liešno, malá dedinka s asi päťdesiatkou obyvateľov. Máme dohodnuté stretnutie so starostkou, pani Zdenkou Judákovou. Hodí do krbu drevo, hovorí, že kým je ešte na holiach sneh, kúri si. To, že v Liešne vyhral Štefan Harabin, ju prekvapilo, nevie ale, kto ho volil ani prečo. Pani “starostkyňa”, ako tu hovoria miestni, nám poradí, že ak sa chceme rozprávať s ľuďmi, máme počkať, kým predpoľudním otvoria obchod. Predávajú v ňom tri dni v týždni, hodinu a pol, a už pár minút pred otvorením pochopíme, že lavičky pred obchodom sú aj miestom na spoločenské debaty. A nielen pre obyvateľov Liešna, ale aj pre Kaľamenčanov, dedinky, ktorá je necelý kilometer vzdialená a obchod nemá.
Nakupujú viac ženy, pred kamerou sa s nami väčšina rozprávať nechce. Pani Božka, Liešnanka, hovorí, že volila Štefana Harabina, ona i celá rodina. “Kaľamenčani” Július Zelienka a Mária Petrovičová volili Šefčoviča a tak budú aj v druhom kole. Pán Július hovorí, že Harabin je “otrepaj” a že to sa mu už viac pozdáva Kotleba. Pani Božka to nekomentuje, ozve sa, až keď príde reč na Čaputovú. Osadenstvo pred obchodom sa zhodne v tom, že žena sa na prezidentku nehodí. Pani Božke prekáža, že je “rozvedená, rozbila rodinu a teraz má frajera”. Zhoda vládne v tom, že by nevedela veliť armáde.
V politike treba sa vedieť prekričať
V neďalekej Ivančinej hneď prvý pán, ktorého oslovíme, hovorí, že volil Čaputovú, a pôjde ju voliť aj do druhého kola. Na kameru sa s nami ale baviť nechce. Stretávame manželov Kamienových, nechajú nás hádať, až sa vylučovacou metódou dostávame k tomu, že volili Harabina. Pán Branislav oceňuje, že je “právnik a má papuľu”. V politike sa podľa neho treba vedieť prekričať. O politiku sa obaja so ženou Máriou zaujímajú, pozerajú správy i predvolebné debaty. Hovoria, že nech zvolia akokoľvek, vyhrá Čaputová. Pani Mária ju možno bude aj voliť, jej manžel ešte uvidí. To, že je žena, im neprekáža. Aj keď, “ja by som bol radšej za chlapa,” hovorí pán Branislav.
Aj v Laskári máme šťastie na Harabinových voličov. Manžel pani Zuzany Hankovej, veselý a žartovný muž, nám mimo kamery povie všeličo, keď ale chceme nakrúcať, zavolá pani manželku. Tá nám vraj povie všetko, politiku bedlivo sleduje a v deň prvého kola sa ňou ani baviť nedalo, sledovala správy. Pani Zuzana má vo voľbe jasno, na Čaputovej jej vadia “mimovládky a peniaze z Ameriky”, Šefčovič nás zase podľa nej “predá Bruselu”. A tak do druhého kola nepôjde, obaja ju odrádzajú. Na Harabinovi oceňuje, že je otvorený a hovorí, čo si myslí. Jej manžel s úsmevom líči, ako jeho žena niekedy aj pol dňa pozerá na internete politické videá, a myslí si, že aspoň polovica z toho, čo tam hovoria, hádam musí byť pravda. Márii chýba v Laskári obchod alebo krčma, kde by mohli ľudia debatovať, v dedine ani jedno nemajú. “Krčmu? Nechcem!”, zapojí sa rázne do debaty jej manžel.
Keď sa so zdielnou dvojicou lúčime, prichádza domov ich sused. Má 37 rokov a do Laskára sa presťahoval z vedľajšej dediny, zdedil tu dom. Pochvaľuje si úplný pokoj. Stojí pri nás, celý čas sa usmieva, ale do politickej debaty sa nezapojí, naveľa z neho vytiahneme, že volil Harabina. Ako dôvod povie, že nikoho iného z kandidátov nepoznal. Mnohé mená videl na lístku prvýkrát. Či pôjde aj v druhom kole, ešte nevie. Na kameru sa s nami rozprávať nechce, ponáhľa sa na pole.
Končíme v Ondrašovej. Je stále príjemne teplo a na dvore sedí 40-ročný muž s manželkou. Peter na kameru hovoriť nechce, ale po krátkej reči si domyslíme, že pravdepodobne volil Kotlebu. V druhom kole určite nebude voliť Čaputovú, povie nám. V diaľke začujeme traktor, je to bývalý starosta, pán Adam Staňo. “Ten vám povie,” ukazuje naňho mladý muž. Ako sa ukáže, je to jeho otec. Ten je diplomat, kto koho a prečo v dedine volil, nám neprezradí, “to je každého vec, kto si ako zvolí,” konštatuje. Vyzerá to, že by sa radšej bavil o oprave miestnej hasičskej stanice, na ktorú obec dostala peniaze. Keď budeme odchádzať, máme si určite všimnúť, ako dokončujú novú strechu.
Do vedľajšieho domu práve z roboty prichádza mladá žena. Ponáhľame sa za ňou. Keď prídeme k bránke, už má v rukách záhradné nožnice a strihá v predzáhradke kríky. Sedela vo volebnej komisii. Vysvitne, že pán Stano je jej otec. “Otec s mamou to tak zariadili, postavili nám tu domy a povedali, tu budete,” hovorí Katarína Skaličanová.
Nikto sem nechodí, ani politici
V Ondrašovej v prvom kole zhodne vyhrali Harabin s Kotlebom. Voliť prišlo 65 percent obyvateľov. To, že vyhral Kotleba pani Katarínu neprekvapilo, hovorí, že v dedine má priaznivcov, najmä medzi mladými. Myslí si, že do druhého kola príde rovnako ľudí, ako v prvom a že väčšina voličov Harabina a Kotlebu z prvého kola dá hlas Šefčovičovi. Pýtame sa, ako to majú v rodine, či každý volí niekoho iného. Nekomentuje to, len sa zasmeje. Keď sa pýtame, či sa pre politiku sporia, povie, že s bratom sa o politike nebaví, keď tak s otcom. V Ondrašovej býva aj jej ďalší brat, ten volil Čaputovú a na ňu prehovorila aj Petrovu manželku.
Tak v tejto rodine je to zamotané, hovoríme si, keď nastupujeme do auta. A pani Katarína vyzerá trochu ako Čaputová, zhodneme sa ešte. Sme zvedaví, ako na Hornom Turci dopadne druhé kolo, lebo podľa rozprávania s ľuďmi to vyzerá ako v predprvokolovom prieskume Focusu. Na všetky štyri strany. Niekto premigruje od Harabina k Čaputovej, niekto k Šefčovičovi, niekto ešte nevie a niekto je jeho verný volič.
Faktom je, že medzi ľudí sem novinári nechodia, keď povieme, že o päť rokov prídeme opäť, len mávnu rukou. Sem nikto nechodí, povedali nám viacerí s úsmevom, ani politici.
