SME

Elementy

Nový projekt autorov relácie Nehaňte ľud môj.
Séria filmov o vybraných prvkoch Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Načítavam video...

Z drôtu sa kedysi robili pasce na myši, dnes aj Sagan či Hamšík

Koncom 19. storočia bolo na severozápadnom Slovensku viac ako 150 drotárskych obcí.

Drotárstvo vzniklo ako vandrovné doplnkové zamestnanie zamerané na podomové opravovanie kuchynského riadu, výrobu a predaj rôznych výrobkov z drôtu a neskôr i z plechu. Jeho vznik a formovanie od 18. storočia podmienili zložité ekonomicko-sociálne pomery v najchudobnejších kopaničiarskych oblastiach v severnej časti Trenčianskej stolice (horné Považie a Kysuce) a neskôr aj v oblasti severného Spiša. Koncom 19. storočia bolo na severozápadnom Slovensku viac ako 150 drotárskych obcí. Niektorí drotári vandrovali len po území Slovenska, iní aj za hranice Rakúsko-Uhorska, čím svoju živnosť, ako pôvodne čisto lokálny fenomén, rozšírili takmer na všetky kontinenty.

Rozvoj drotárstva zastavila 1. svetová vojna, po roku 1918 začalo upadať následkom konkurencie priemyselných výrobkov a obmedzených možností vandroviek a po 2. svetovej vojne vo svojej klasickej podobe prakticky zaniklo. V úžitkovej a umeleckej tvorbe sa začal drôt znovu objavovať až v 60. rokoch 20. storočia, no skutočný záujem o drotárstvo nastal až po roku 1990. Hľadali sa nové možnosti zhodnocovania remeselného dedičstva vo formálnom, technologickom aj výrazovom zmysle, čím došlo k výraznejšiemu posunu do dekoratívnej a výtvarnej roviny, posunuli sa hranice výtvarnej hodnoty drôtu tam, kde nikdy v histórii neboli. Drôt dnes obdivujeme v interiérovej i exteriérovej plastike, komornej i monumentálnej, v šperku, bižutérii, dizajne úžitkovej tvorby, ale i v kombinácii s najrozličnejšími materiálmi.

Drotárstvo z kultúrno-historického hľadiska je dnes v našej národnej kultúre považované za výrobno-technický a umelecký fenomén predstavujúci špecifickosť a zvláštnosť i v medzinárodnom kontexte. Drotárska výroba a drotárske prostredie bolo a je miestom živých zdrojov podnetov, predstavovalo priestor intenzívnej výmeny tovaru, bolo a je významným sprostredkovateľom interetnických kontaktov a tovarovej výmeny v medzinárodnom meradle, čím si zasluhuje pozornosť i v prostredí nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

zdroj: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, www.ludovakultura.sk

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Autor: Marek Valovčin

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

TOP videá

SkryťZatvoriť reklamu