Nehaňte ľud môj
Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.
Vždy nás veľmi poteší, keď sa nám na našich potulkách Slovenskom a priľahlými chotármi podarí natrafiť na respondenta, ktorý svoje remeslo zdedil po nejakom predkovi, prípadne sa remeslu venujú už celé generácie jednej rodiny (napríklad: Tradičné mlyny už takmer zanikli. Našli sme jeden z posledných, alebo Modrotlač je znova v móde. Pritom ide o 400-ročný postup)
Ľubomír Horák je jedným z takých prípadov. Nezdedil len remeslo samotné, ale aj dom, ktorý postavil jeho prastarý otec a dielňu s unikátnym, vyše 100 ročným ručným lisom, ktorý je srdcom dielne. Na ňom po jednom kuse lisuje cementové dlaždice, ktoré zdobia mnohé domy, historické budovy, kostoly, reštaurácie a krčmy po celom Slovensku. Záujem o ne je veľký, pretože sú iné ako tie, ktoré kúpite bežne. Či už po estetickej stránke, alebo kvalitatívnej.
Keďže pán Ľubomír používa okrem modernejších vzorov aj pôvodné šablóny svojho prastarého otca, výsledkom je dlažba, ktorá má - v súčasnosti veľmi obľúbený - retro-historický ráz. Tieto dlaždice sú drahšie, ako tie, ktoré chrlia veľké fabriky po tonách a keď si pozriete postup výroby vo videu, pochopíte prečo.
Každá dlaždica prejde rukami majstra a preto je unikátna. Hoci formy aj postup je rovnaký, nikdy sa nepodarí vyrobiť dve navlas rovnaké dlaždice.
Ďalšou kapitolou je ich trvácnosť. Pri tejto otázke sa majiteľ dielne zodvihne, aby nám ukázal priestor medzi dverami, kde je podlaha tvorená dlaždicami, ktoré osádzal ešte jeho starý otec. Vtedy sa po nich chodilo aj nákladným autom a napriek tomu na nich nevidno žiadne známky opotrebovania.
Ľubomír Horák dlho vyrábal dlaždice len vo voľnom čase, po večeroch, keď prišiel z práce. Až so zvyšujúcim záujmom o ne sa rozhodol, že sa pokúsi vzkriesiť rodinnú firmu plnohodnotne a zatiaľ sa mu to darí. Nehaňte ho, robí to poctivo a je na remeslo svojich predkov hrdý.
