Michal Škrovina pochádza z Turčianskeho Svätého Martina, ale najväčšie zážitky z detstva má spojené s návštevami a prázdninami u starého otca v dedinke Laclavá, ktorá je od Martina vzdialená okolo 20 kilometrov. Tu pričuchol k životu na dedine so všetkým, čo k tomu patrí: vnímal vzťahy, zvyky, miestne postavičky, náboženský život a zažil ešte aj prejavy folklóru v jeho autentickej podobe.
Dodnes z týchto zážitkov čerpá a jeho obrazy častokrát zobrazujú udalosti z Laclavej a blízkeho okolia.
Pretransformované jeho fantáziou a snovým videním môžte obdivovať pltníkov, scény zo zabíjačky, z dedinského dvora, salaša a pastvy, prác na poli, zábavy a zvykov v rôznych obdobiach roka a mnoho iného. Veľa obrazov zobrazuje akúsi surreálnu krajinu, alebo scény, napríklad obraz Poľovníkov sen, alebo Príchod jari, kde jar je vyobrazená ako víla, ktorá na krajinu sype farebné kvety.
Iné práce sú zase inšpirované osobným zážitkom, alebo konkrétnymi osobami, ako napríklad postavou starého Cígera, dedinského alkoholika, ktorý ľuďom narozprával, ako ho cestou z krčmy zhodil z lávky svetlonos. Pán Škrovina však zobrazuje aj témy vyslovene typické pre maľbu na sklo - Jánošíka a náboženské motívy, ktoré sú veľmi podstatnou mierou námetom jeho prác. Najviac ho inšpirovali ikony svätých, ktoré však tiež pretavil do svojho originálneho jazyka.
Podstatnú časť svojho profesného života architekta zasvätil Petržalke a o pozadí budovania sídliska (a búraní starej Petržalky) vie svoje a je to téma na ďalší rozsiahly rozhovor. Aj túto tému však reflektoval umeleckým vyobrazením - v práci s názvom Posledný tanec víl v Ovsišti, kde za čistinkou s tancujúcimi vílami vidno v pozadí žeriav a rozostavaný panelák.
Porozprával nám, ako sa k maľovaniu na sklo vlastne dostal. Otec jeho kamaráta z mladosti mal zbierku starých obrázkov na skle. To ho silno zasiahlo a tak to tiež skúsil. Nie však napodobňovaním videného - techniku maľby na sklo chcel posunúť do súčasnosti a tak vzniklo niekoľko pop-artových obrázkov. Moderné umenie hlavne počas štúdií na vysokej škole spoznával a obdivoval, nakoniec si však vytvoril svoj vlastný jazyk v rámci žánru, ktorý poznáme ako insita, lebo ako hovorí, "to ľudové umenie bolo silnejši vnem".
Pozrite si video a obdivujte s nami svet Michala Škrovinu, v ktorom nájdete kus jeho jeho detstva a kusisko niečoho rozprávkového, snivého a originálneho.
