Nehaňte ľud môj
Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.
Jeho pradedo bol drotár a tak sa stalo, že si ako 15-násťročný mládenec začal všímať drotárske výrobky, ktoré nachádzal všade okolo seba.
Ladislav Fapšo býva v Žiline, neďaleko Budatínskeho hradu. Ale dá sa povedať, že svoj život zasvätil rodnej obci svojej babky - Veľkému Rovnému. Jeho pradedo bol drotár a tak sa stalo, že si ako 15-násťročný vnímavý mládenec začal všímať drotárske výrobky, ktoré nachádzal všade okolo seba. Neskôr ich začal zbierať. V Rovnom ich nachádzaltakmer všade - v starých opustených chalupách, pri potoku, na smetisku, alebo len tak pohodené v lese.
Takmer dokonalá práca rovnianskych drotárov ho úplne opantala a tak začal s drôtom experimentovať aj on. Ruka v ruke s postupným získavaním skúseností s drôtovaním však išlo aj získavanie cenných informácií o remesle samotnom, ale aj faktografických údajov o drotárskych rodinách z Rovného, ktorých tam bolo niekoľko.
Dnes má Ladislav Fapšo unikátnu zbierku autentických predmetov a na konte niekoľko publikácií, ktoré sa venujú drotárstvu vo Veľkom Rovnom.
Remeslo však aj aktívne vykonáva a pridŕža sa starých postupov. Úžitkové predmety ako pasce na myši, podložky pod žehličky, vešiaky na lyžice alebo hrebene, naberačky na oškvarky, vtáčie klietky, ozdobné košíky, stojany na sušenie ovocia, podstavce, alebo vychytávka - klietka na klbko pre paničky a mnoho iného dokáže vyrobiť prakticky na počkanie.
Pôvodné zameranie putovných drotárov (od 18. stor.) však bolo hlavne opravovanie rozbitej keramiky, ktorú takto zachraňovali a predlžovali jej dobu životnosti, čím ušetrili domácnostiam nejaký ten groš.
Ladislav Fapšo je zanietený človek a navyše - práca mu ide od ruky. Len počas našich príprav na nakrúcanie vydrôtoval pascu na myši. Veď nakoniec - presvedčte sa sami.