Nehaňte ľud môj
Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.
Šuliar alebo klopár? Oba druhy zvoncov môže byť počuť až za dedinu, no treba na to šikovného zvonkára. Napríklad z Oravy.
Stanislava Otrubu zo Zázrivej poznáme už dlhšie. Stretli sme sa na jarmoku počas festivalu Východná. Pán Otruba nás sám oslovil, pozná totiž našu reláciu a potešil ho diel, v ktorom vystupuje rodák z jeho obce - dnes už 95-ročný rezbár Ján Kokoška (http://tv.sme.sk/v/18733/cim-som-starsi-tym-viac-mi-chuti-robit.html). Veď on vám to už sám porozpráva. Nehaňte ho. Redakcia relácie Nehaňte ľud môj vám želá príjemné prežitie vianočných sviatkov a v Novom roku veľa optimizmu! Mišo Veselský
Videli sme, že práca pána Otrubu je poctivá klampiarčina a tiež sa nám páčilo, ako počas jarmoku baví ľudí spevom a hraním na vlastnoručne zhotovenú "zvonkohru". A tak sme sa, s niekoľkoročným oneskorením, vybrali do Zázrivej znova.
Pán Stanislav sa narodil v časti Biela. Tam, keď idete hore ulicou, máte majestátny Rozsutec priamo pred nosom, lepšie povedané trocha nad ním. V dome, v ktorom prišiel na svet, má dnes spolu so synmi dielňu.
Ukázal nám kompletný postup výroby plechového ovčieho zvonca valcovitého tvaru, ktorý na Orave volajú šuliar. Okrem toho vyrába aj klasické klopáre, zvonce kužeľovitého tvaru. Tie sú podľa veľkosti určené buď pre ovečky, alebo kravky.
Stanislav Otruba je skutočný zvončiar.
So synmi síce vyrába aj tovar suvenírovej, alebo dekoračnej povahy, ako sú rôzne zdobené či gravírované zvonce, postavičky, kríže a iné tepané a kované výrobky, LED svietidlá vsadené do zvoncov, zvončeky do vetra či rolničky. Keď však príde objednávka zo salaša, musia ísť čačky-mačky bokom. Vyrobiť sto zvoncov totiž nie je žiadna sranda. To už chce kumšt, tvrdé chlapské ruky, ale aj dobré ucho, keďže zvonce určené na jeden salaš musia byť naladené na jeden tón.
Martin Kleibl
Jana Maťková