Migranti zo Slovenska založili v Maďarsku obec. Boli sme tam

Slovenský Komlóš je jedným z najdôležitejších centier slovenskej menšiny v Maďarsku. Mestečko s 5800 obyvateľmi, z ktorých sa k slovenskej národnosti hlási 27%, leží v Békešskej župe, na polceste medzi Békešskou Čabou a Segedínom.

Prvý písomný údaj o obci pochádza z roku 1219 a v listinách z rokov 1464-69 sa uvádza názov Komlóš - v maďarčine chmeľ, ktorý tu doteraz nadivoko rastie všade. Údajne ho tu pestovali maďarskí gazdovia pre dvorské pivovary kráľovského rodu Árpádovcov. Turecké výpady neobišli ani toto územie a osada v roku 1596 kompletne ľahla popolom. V nasledujúcom období územie pustlo, až kým ho nevyženil barón Juraj Rudňanský. Ten mal slovenských predkov a práve on prišiel na myšlienku, že toto nehostinné územie môžu zveľadiť iba pracovité slovenské ruky. Začiatkom roka 1746 sem priviedol prvých 45 slovenských rodín, ktoré sa hlásili k evanjelickej cirkvi. Títo ľudia hľadali náboženskú slobodu a pôdu na obrábanie. Barón im dal oboje a tak položili pevné základy novej osady a pomenovali ju Slovenský Komlóš. Pôda sa časom stala veľmi výnosnou a územie prosperovalo.

Jedným z posledných dôležitých historických míľnikov bola reakcia na povojnový národnostný útlak, kedy veľká časť Slovákov zo Slovenského Komlóša využila dohodu medzi Maďarskom a Československom o vzájomnej výmene obyvateľstva. V rokoch 1947-48 sa 939 rodín (3254 obyvateľov) presťahovalo a usadilo v Galante, Horných a Dolných Salibách, Matúškove, Čiernom Brode, Tomášikove a v Mostovej.

Ako sa žije komlošským Slovákom dnes? Aj my sme boli zvedaví a tak sme sa tam vybrali. Usadili sme sa v najstaršej a vôbec prvej budove, ktorú Slováci postavili - v modlitebni, ktorá v súčasnosti žije čulým spoločenským životom. Dôstojný pán Attila Szpisák nám pri vínku rozprával o histórii tohto miesta aj mesta a my sme sa cítili blažene.

Riaditeľka slovenskej základnej školy Zuzana Lauková nám opísala život miestnej slovenskej komunity, rozprávala nám o školských aj mimoškolských aktivitách detí a s kolegyňami nás dokonca vzali na slovenský ples do neďalekej obce Nagybánhegyes.