Nehaňte ľud môj
Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.
Tomáš Ondruš má 26 rokov, býva v Košickej Novej Vsi, je zakladateľom a vedúcim folklórnej skupiny Škvarkare a vlastní unikátnu zbierku autentických krojov. Tá zahŕňa mužské nohavice, čižmy, klobúky, košele, ženské spodnice, blúzky, lajblíky, šatky a 196 brokátových sukní. Na vystúpeniach si členovia skupiny obliekajú výhradne tieto staré krojové súčiastky, čo si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a opatrnosť pri narábaní s nimi. Najstaršia sukňa má cez sto rokov. Ako sa taký mladý človek dostane k tak vzácnej kolekcii? Tomáš spomína na svoju starú mamu, ktorá mala na každú príležitosť zvláštnu sukňu: do mesta, na bežné nosenie, na prvú nedeľu v mesiaci, na poslednú nedeľu v mesiaci a jednu mala dokonca vyhradenú na návštevy u doktora. Tomáša tieto zvyky, či rituály v obliekaní od mala fascinovali. Keď chcel nacvičiť na stužkovú krátke zvykoslovné folklórne pásmo, dostal od starších žien z obce do daru viacero sukní a iných kúskov, čo u neho spustilo lavínu záujmu nielen o oblečenie, ale aj o spôsob života jeho predkov. Behom niekoľkých rokov navštevoval starších ľudí vo svojej obci i širšom okolí, pýtal sa ich na zvyky, nahrával piesne a rozprávanie a vykupoval kroje, aj keď treba dodať, že si dôveru ľudí zaslúžene získal tak, že často išlo o sumu symbolickú, pretože starkí boli radi, že sa niekto tak živo zaujíma o dobu, ktorá patrila im. Tak sa dopracoval až k dnešnému stavu, kedy je krojáreň jeho folklórnej skupiny obostavaná dookola skriňami plnými starého a vzácneho oblečenia.
Obyvateľov niekdajšej obce - dnes košickej mestskej časti Košická Nová Ves, volajú Škvarkare. To preto, lebo jej obyvatelia sa odjakživa živili chovom ošípaných, následným spracovávaním mäsa a predajom mäsových výrobkov. Švarky, klobásky, jaternice, hurky a slanina z ich produkcie boli známe po celom Above. Preto pomenovanie "Škvarkare" treba brať ako prejav uznania, než ako nejakú posmešnú prezývku. To, že to bolo slušné živobytie dokumentuje fakt, že látku na oblečenie si ženy netkali, ale kupovali rovno hotové kusy. My sme len s úžasom pozerali na fabricky šité sukne a nedokázali pochopiť, ako je možné, že vyzerajú štýlovo podobne, aj keď nemuseli byť z rovnakého závodu. Nejaká kolektívna estetika tam evidentne musela existovať, vtedy ženy presne vedeli, akú farbu a vzory má sukňa, po ktorej túžia, mať.
Folklórna skupina Škvarkare prezentuje piesne, tance a zvykoslovné pásma z Košickej Novej Vsi i celej oblasti Abova. Názov si prirodzene zvolili ako vzdanie holdu svojim prapredkom a my týmto mladým ľuďom veľmi fandíme. Nehaňte ich - robia to s obrovským zanietením a láskou. A len tak na okraj - ak máte možnosť zaznamenať rozprávanie vašich starých rodičov o dobe, ktorá patrila im, urobte tak čo najskôr. Uvidíte, ako pookrejú, keď si zaspomínajú na svoje najlepšie roky a vy získate neoceniteľné informácie o dobách, kedy bol folklór živý.
