SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky
Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.

Načítavam video...

Folklór nie je skamenelina. Relácia Nehaňte ľud môj to dokazuje už päť rokov

Za 5 rokov výroby Nehaňte ľud môj sme spoznali mnoho krásnych ľudí a mali možnosť si vypočuť ich životný príbeh.

Relácia Nehaňte ľud môj vznikla na námet niekdajšieho šéfredaktora tv.sme Martina Čoreja, ktorý si predstavoval krátke reportáže na rôzne témy z prostredia folklóru. Zadanie však bolo vyhnúť sa prílišnej formálnosti a štylizácii, snažiť sa ukázať divákovi určitý jav, alebo respondenta vo svojom autentickom prostredí, podľa možností s nadhľadom a úsmevným spôsobom. Moderovanie a rozhovor relácie mal byť podobný - malo ísť o neformálne rozprávanie, kde by respondent porozprával zaujímavé fakty a informácie o svojom remesle, avšak prepojené s jeho osobným životným príbehom. Tento spôsob sa ukázal ako kľúčový - relácia zasiahla množstvo divákov, ktorých na väčšine relácií o folklóre odrádzal aj spôsob jeho prezentácie; naša relácia zarezonovala práve pre jej autenticitu a pravdivosť výpovede. Pochopili sme to ako hlavnú niť, koncept. Prezentovať nie folklorizmus - čiže folklór v nejakej spracovanej, štylizovanej podobe, na javisku, či niekde v skanzene vo vyžehlených krojoch, ideme po tých formách, ktoré sú ešte stále živé, či už ako remeslo, nejaká „dovednosť", alebo lokálny zvyk, ktorý stále pretrváva. Niekedy je relácia vystavaná iba z rozprávania - z respondentových spomienok na minulosť, kedy boli hlavne na dedinách prejavy folklóru oveľa živšie a bohatšie. Aj keď nosnou témou je väčšinou nejaký jav, umelecký prejav, či lokálny zvyk, informácie o ňom respondent prerozpráva práve cez prizmu svojej životnej skúsenosti a onen nádych „človečiny" každému dielu vdýchne práve ten osobný príbeh.

1_res_res.jpg

5_res.jpg

4_res.jpg

01a_res.jpg

Námety a tipy sa snažíme získavať osobnou skúsenosťou - od strednej školy sa pohybujeme v prostredí folklórnych súborov, z čoho vyplývajú kontakty na rôznych ľudí - jednak amatérskych nadšencov, ktorí na svojich potulkách Slovenskom spoznali mnoho zaujímavých ľudí, jednak na odborné kapacity, ktoré sa etnografiou a folkloristikou zaoberajú profesionálne (napr. Doc. Ján Blaho, Doc. Mgr. Juraj Hamar, CSc., PhDr. Stanislav Dúžek, CSc., Prof. PhDr. Milan Leščák, CSc., Doc. Ing. Viliam Gruska, a i.) a ktorí nám ochotne pomáhajú s odbornou prípravou, ale najmä konkrétnymi kontaktmi. Osobné odporúčanie je veľmi dôležité, čo sme neraz zistili, keď sme sa pokúsili aj o opačný postup - rozhodli sme sa pre tému, remeslo, zistili sme, kto sa mu venuje (web stránka Úľuv-u je náš častý inšpiračný zdroj) a kontaktovali sme respondenta. Keďže majstrovsky ovládať svoje remeslo a vedieť rozprávať do kamery sú dve rozdielne veci, výsledok je pre nás vždy prekvapením, aj keď treba povedať, že sa nám ešte nestalo, že by bol nejakým spôsobom nepoužiteľný. Skrátka, je vhodné vyberať respondentov aj na základe ich dobrých rozprávačských schopností, čo sa vo výslednom strihu prejaví ako kruciálny aspekt, keďže narátor, nositeľ deja a dynamiky je práve respondent. Ďalším aspektom je tiež získanie si dôvery a vek respondenta. Z praxe vyplynulo, že s pribúdajúcim vekom respondenta akoby pribúdalo „životnej múdrosti", množstvo prežitého sa určitým spôsobom vynorí z výsledného strihu a diváci neraz pookrejú nad vnútornou krásou báčika, či tetušky, ktorí sa (na základe získanej dôvery) svojím rozprávaním otvoria a nechajú diváka nazrieť do svojho sveta. S posledne uvedeným ide bohužiaľ ruka v ruke fakt, že najstarší nositelia tradícií jeden po druhom odchádzajú a často s nimi aj ich umenie, remeslo, či množstvo piesní, ktoré vedeli iba oni. Naším cieľom je preto zdokumentovať tie javy, u ktorých hrozí, že zaniknú s odchodom ich posledného nositeľa. Bez kontinuity by však žiadny jav, či remeslo ani pokračovať nemohlo, preto pravidelne dávame priestor aj mladším, či mladým ľuďom, u ktorých zase obdivujeme záujem a húževnatosť, s akou sa pustili do spoznávania, oživovania a udržiavania nejakého starého remesla, či zvyku. Práve títo mladší respondenti sú tí, ktorí správne vycítili, že bez aktivity môžeme prísť o dôležitú časť mozaiky nášho kultúrneho dedičstva.

obrazok-013_r4554_res.jpg

obrazok-083_r679_res.jpg

obrazok-120-pocta-plickovi_r5232_res_res.jpg

7_res.jpg

9_res.jpg

Za 5 rokov výroby Nehaňte ľud môj sme spoznali mnoho krásnych ľudí a mali možnosť si vypočuť ich životný príbeh. Im patrí najväčšia vďaka. Hneď po nich nasledujú naši diváci a to nielen tí pravidelní „skalní", ale aj tí príležitostní, ale zato s otvoreným srdcom, ktorí si nás pozrú možno náhodne a nechajú sa očariť a vtiahnuť do sveta tradičnej ľudovej kultúry. Všetkým veľká vďaka.

Na týchto miestach sme natáčali.

Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre, ktorú sledujete od marca 2010.

Moderuje ju a texty píše Mišo Veselský, kameru po Karolovi Sudorovi prebral Martin Kleibl, ktorý zároveň aj fotodokumentuje. Strih mal na starosti Karol Sudor, vystriedal ho Samo Trnka a v súčasnosti je na poste strihačky Jana Maťková, občasne Martin Kleibl. Tomáš Rybár na poste technického asistenta sa stará o to, aby všetko fungovalo ako má, pripravuje techniku na natáčanie a nahadzuje hotovú reláciu do redakčného systému. Námet relácie vytvoril Martin Čorej.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Relácia: Nehaňte ľud môj

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

TOP videá