Námetom dnešnej reportáže je výroba modrotlače tradičným spôsobom. Nie často citujeme odborné zdroje, radšej všetko vyskúšame a ochutnáme na vlastnej koži, ale kvôli terminológii (a aby sme nič nedomotali) dnes urobíme výnimku.
Modrotlač je indigom farbená bavlnená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa docieľuje tzv. rezervou = zamedzením farbenia látky v mieste vzoru. Na podobnom princípe je založené aj batikovanie.
Ako rezerváž sa pri výrobe modrotlače používala krycia kaša - papp, ktorá sa nanášala ručne tlačením pomocou modrotlačiarskych foriem, novšie strojom pomocou perrotiny. Potlačené plátno sa po zaschnutí farbilo ponorením do kadí naplnených indigovým roztokom (kypa). Rezerva sa odstraňovala praním v slabom roztoku kyseliny sírovej. Usušené plátno sa mangľovalo. Čím bol mangeľ ťažší, tým bolo plátno lesklejšie a vzor výraznejší. Najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1783 z Kremnice a z roku 1784 z Dobšinej.
(autor textu: Oľga Danglová, www.ludovakultura.sk)
Hrdinom tohto dielu relácie Nehaňte ľud môj je mladý, 24 ročný študent Peter Trnka, ktorý sa rozhodol vzkriesiť a pokračovať v remesle, ktoré sa u nich v rodine traduje z pokolenia na pokolenie už päť generácií.
Vnuk posledného slovenského majstra Stanislava Trnku z Púchova sledoval deda v dielni často, ale kým bol ešte mladý junec, nikdy sa ho nevypytoval na detaily a presné postupy. Ten správny čas pre neho nastal, keď mu začínali najdlhšie - pomaturitné prázdniny. Zaumienil si, že sa o výrobe modrotlače chce od deda dozvedieť všetko podstatné. Nestihol to, majster Trnka náhle odišiel a s ním aj tajomstvá alchýmie a detaily postupov, ktoré sa odovzdávali hlavne osobne, "ústnym podaním". Petra to neodradilo, pevne rozhodnutý začal miešať a tlačiť na vlastnú päsť a pomaly si vytvára vlastné postupy a receptúry chemikálií. O sebe hovorí, že sa učí a že je zatiaľ vo fáze experimentovania a optimalizovania všetkých postupov.
Nezačínal však na zelenej lúke - po dedovi zdedil všetko potrebné a tak si doma, v Ivanke pri Dunaji, vybudoval dielňu, ktorá zahŕňa 4 najpodstatnejšie veci: stôl na potláčanie látky, kypu s indigom na farbenie, formy a šašiju na rozotieranie pappu. Hlavne na kypu - kaďu na farbenie hlbokú 2,5 metra je hrdý, tá sa z Púchova preniesť nedala a tak si, celkom sám, vybudoval vlastnú. Dnes už dokáže vybaviť aj menšie objednávky a s výsledkami je už viac spokojný ako nespokojný. My dúfame, že sa výrobe modrotlače bude Peter Trnka venovať aj naďalej s takým zanietením a tradícia rodinného remesla bude pokračovať ďalej.
Postup výroby modrotlače opísal Peter takto: "Na vyžehlené plátno sa za pomoci foriem potláča rezerva, ktorá vytvára ornament. Vhodné sú všetky prírodné vlákna. Dá sa farbiť napríklad na ľan, hodváb alebo bavlnu. Potlačené miesta budú na konci biele. V ďalšej fáze sa plátno farbí v indigu: látka sa niekoľkokrát namočí do roztoku a vyberie na vzduch, aby mohla oxidovať, a tým sa indigo na látke stáva trvácne. Farbenie trvá zhruba 5 hodín. Po poslednom farbení a oxidovaní sa látka vyperie v slabom roztoku kyseliny sírovej, ktorá rozpustí papp a ešte lepšie zafixuje farbu. Následne sa látka vysuší, vyžehlí a modrotlač je hotová."
