Nehaňte ľud môj
Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.
Bratislavské rožky nám chodili po rozume už dávno. Ten pravý moment na nakrútenie dielu o tejto téme nastal, keď nás pani Eva Bolemant z občianskeho združenia, ktoré má rovnaký názov ako táto maškrta, poslala za majstrom Vojtechom Szemesom, ktorý je považovaný za novodobého krstného otca Bratislavských rožkov. O histórii tejto prešporskej delikatesy vie všetko, čo sa zachovalo v archívoch a veľa toho vie aj od svojho otca, tiež pekára. On má nemalú zásluhu na tom, že Bratislavské rožky, po rokoch komunizmu, kedy sa na ne skoro zabudlo, prežívajú svoju renesanciu a sú chránené certifikátom Európskej únie ako "Zaručene tradičná špecialita". Pán Szemes sa tiež pričinil o to, že príprava Bratislavských rožkov je maturitnou otázkou na Strednom odbornom učilišti potravinárskom na Farského ulici v bratislavskej Petržalke. Keď sa bude postup výroby rožkov učiť a poznať aj najmladšia generácia pekárov, nestane sa viac, že sa na ne zabudne.
Pán Vojtech Szemes je neuveriteľne energický pán, ktorý celý svoj život zasvätil pekárstvu a to nielen ako praktik, ale zaujíma ho všetko, čo s tým súvisí - aj história. Okrem toho, že vydáva vlastný časopis o pekárstve, je aj súdny znalec pre technológiu a stroje v pekárskej a cukrárskej výrobe a vydáva akreditácie v tejto oblasti. Je cechmajstrom Cechu pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska. A jeho slabosťou sú Bratislavské rožky a ich niekoľko storočná história spriahnutá s Prešporkom.
Podľa doložených materiálov je toto sladké pečivo je známe najmenej od 16. storočia, ale prvá konkrétna písomná zmienka je z roku 1785, kedy ich pekár Wilhelm Scheuermann vystavil vo svojej cukrárni na dnešnom Hviezdoslavovom námestí 25 pod názvom Pressburger Beugel. Na prelome 19. a 20. storočia sú Bratislavské rožky, Pozsonyi Kifli, či Pressburger Kipfel, chýrna špecialita, známa aj na cisárskom dvore vo Viedni a dokonca aj ďalej a vďaka tomu získali už pred vyše 100 rokmi ochrannú známku. Sú tak vôbec prvým chráneným potravinárskym výrobkom na území dnešného Slovenska. Medzi ďalších známych výrobcov Bratislavských rožkov patrili aj pekársky majster Johann Korče, ktorý žil v rokoch 1851- 1919. Ten si za svoje umenie vyslúžil rytiersky Rád Františka Jozefa, tak znie nápis vytesaný do náhrobného kameňa na bratislavskom Martinskom cintoríne. Roky druhej svetovej vojny a následné znárodňovanie súkromných pekární komunistami znamenali koniec zlatej éry tohoto symbolu kozmopolitnej Bratislavy.
Keď Ján Šimunek s manželkou Zuzanou a svokrou Evou Zadorovou založil malú firmičku na výrobu cestovín a vybavoval potrebné certifikáty, stretol sa práve s Vojtechom Szemesom. A výsledok? Šimunekovci sa tiež nakazili záujmom o históriu tejto sladkosti a povedali si, že túto legendu pomôžu oprášiť. Táto rodinná pekáreň dnes dodáva Bratislavské rožky na mnohé podujatia, raz mali dokonca objednávku na päťtisíc rožkov. O tom, ako sa dá týmito rožkami nasýtiť, svedčí ich skúsenosť spred roka, kedy napiekli rožky na festival, kde ich mali predávať. Ten sa však pre počasie zrušil. Čo s toľkými rožkami? Šimunekovci neváhali a rožky venovali ľudom v núdzi a tí vraj si pochvaľovali. Ale najväčšia pochvala pre nich je, keď si od nich rožky objedná sám majster Szemes, alebo ľudia z občianskeho združenia Bratislavské rožky. Je to ako certifikát kvality a poctivého prístupu. Ochutnali sme - a môžeme potvrdiť. Len málo pekárenských výrobkov sa dnes môže hrdiť značkou "bez použitia chémie".
Bratislavské rožky - recept
45 dkg múky
5 dkg práškového cukru
12,5 dkg masla
6 dkg masti
1 dkg soli
2,5 dkg droždia (stačí iba nadrobiť do cesta)
1 vaječný žĺtok
cca 1,5 dl studeného mlieka (pridávať postupne)
Hotové cesto rozvaľkáme na hrúbku cca 2 mm. Pridáme makovú, alebo orechovú plnku podľa chuti a vytvarujeme rožok.
Pečieme asi 10 minút pri teplote 180 - 190°C.
(zdroj historických informácií a recept: OZ Bratislavské rožky - Pozsonyi Kifli)
