Dievča s úsmevom? Vyzerala by ako snehuliak

Figúrky vytvorené zo suchých kukuričných listov z klasu nájdete všade tam, kde sa pestuje kukurica. Čiže skoro na celej zemeguli, lebo ľudia kukuricu pestujú od nepamäti a možno aj dlhšie. Tie slovenské sa volajú šúpolky a sú také "naše", lebo väčšinou obsahujú motívy z prostredia slovenskej dediny.

Šúpolie sa však prv používalo v košikárstve, pretože starí majstri vedeli, že to je výborný materiál a vlastne nič nestojí. V polovici 20. storočia sa okrem výroby úžitkových predmetov rozvinula i výroba figúrok. Ich terajšia podoba je zásluhou výtvarníčky ÚĽUV-u pani Kamily Rauchovej-Ričlovej, ktorá bola inšpirovaná náhodným používaním kukuričných klasov pri detských hrách. Vytvorila návrhy, ktoré zobrazujú ľudí vykonávajúcich rôzne práce a remeslá, a ktoré sa ako obľúbené suveníry dostali do celého sveta.

Na Slovensku ich vyrába mnoho ľudí, a tak sme si mysleli, že nás nemá veľmi čo prekvapiť. Ale keď sme videli postavičky Moniky Sobotovej z Červeníka, prebudili sa v nás malí modelári a s úprimným záujmom sme si prezerali detailnú prácu, miniatúry pracovných nástrojov a nábytku, aj to, ako neuveriteľne rýchlo rastie v rukách pani Sobotovej kukuričná slovenská deva. Teraz už vieme, ako je to s tou piesňou Sedemdesiat sukien mala. Táto ich mala na sebe všetky naraz!

Asi v polovici pracovného postupu sme sa v šúpolí načisto stratili a nemať kameru, nevedeli by sme zrekonštruovať, ktorý kukuričný list patrí kam a ktorý treba preložiť inam. Pani Monika si nenecháva svoje skúsenosti pre seba, rada sa podelí a poradí. Ona sama to mala ťažšie, keď mala 14 rokov bola odkázaná len na strohé informácie, experiment a metódu pokus-omyl. Časom si "vybehala" vlastné postupy, to však nebolo zadarmo a hneď. Pozrite si výrobu slovenskej šúpolky a zistíte, prečo sa neusmieva (šúpolka, nie pani Monika).