Určite ich poznáte. Vyrobené z bukového dreva, farebne namorené a typicky bohato zdobené. Základom výzdoby sú kruh a elipsa, podľa ktorých ich okamžite spoznáte. Hračky z Kyjatíc sú známe už asi 150 rokov, ale hromadná výroba v tejto obci pri Rimavskej Sobote sa začala okolo roku 1926. Predchádzala jej výroba nábytku - drevené skrine na uskladnenie obilia, neskôr truhlice a iný nábytok. V 60. rokoch výrobné družstvo pomaly zaniklo, hračky boli však už tak známe, že inšpirovali majstrov remeselníkov aj ďaleko za chotármi Kyjatíc.
Jeden z nich, Anton Oboňa z Lazian pri Prievidzi, sa po vyučení za stolára po nejakom čase vypracoval na reštaurátora nábytku a iných pamiatok na Bojnickom zámku. Tam sa pod vedením Jozefa Lenharta - legendárneho majstra ľudovej umeleckej výroby, naučil mnohým veciam a dovedna tam pôsobil 40 rokov - až do dôchodku.
Počas najaktívnejšieho obdobia na zámku sa mu však do života zamotali drevené hračky a už ho nepustili. Nie je prekvapujúce, že to bolo v období, keď sa jeho malý syn snažil urobiť prvé kroky. Svojho prvého koníka má dodnes vystaveného v skrinke nad pracovným stolom.
Keď sme vstupovali do majstrovej dielničky, ovanula nás vôna dreva a nostalgia. Moderátor Mišo sa zadíval na hnedáka na stole a dobreže nezaslzil, keď si spomenul na podobného koníka, ktorého dostal od starého otca k tretím narodeninám. Pán Oboňa vyrába rôzne postavy, okrem koníkov sú to kohútikovia, zajkovia a ježkovia, postava gazdu a gazdinej, ale tiež postielky, fúriky, kolísky či truhlice. Jeho hračky sú poctivá práca, čoho dôkazom je fakt, že dlhé roky pôsobil ako majster ľudovej umeleckej výroby v ÚĽUV-e. Aj vďaka tomu má jeho hračky doma mnoho ľudí.
Vstúpte s nami do tohto čarovného sveta a nehaňte majstra Antona Oboňu - lebo drevené koníky sú jeho životný koníček.
