Hovorí sa, že kto stretne kominára, bude mať šťastie. Musíte si však chytiť gombík a potočiť ním alebo sa kominára dotknúť. Za oveľa väčšie šťastie však možno považovať to, keď stretávate kominára pravidelne, a to vo svojom príbytku. Lebo sa hovorí, že kto nevpustí kominára do domu, tomu zaspieva na streche červený kohút.
Kominárske remeslo je totiž hlavne o tom - udržiavať komíny čisté a priechodné, aby sa eliminovala hrozba požiaru, či udusenia spalinami. Kominár musí ovládať mnohé technické normy z viacerých odborov, napríklad aj zo stavbárstva.
Ján Kučera, 92 ročný kominár vo výslužbe, sa učil remeslo v dobe, keď ešte neexistovala špecializovaná kominárska škola. Chodil na stavbárske učilište, kde sa naučil rysovať a získal vedomosti o stavbe a konštrukcii domov. To sa mu zišlo neskôr, keď už ako majster kolaudoval domy, resp. komíny. A vraj bol prísny - neraz sa stalo, že osvedčenie nemohol vydať pre nedodržané normy a komín sa musel prerábať. Tento pán sa našej návšteve potešil a bez prípravy nás zahrnul mnohými detailami o kominárskom remesle. Aj po rokoch si pamätá všetky normy, rozmery komínov, ale aj rozdelenie domov a ulíc do rajónov, či partiu chlapov, ktorú mal pod palcom.
"Klobúk dole", reagoval pri zmienke o starom pánovi Kučerovi jeho žiak - Jozef Róža. Toho môžete v bratislavskom Starom meste stretnúť práve v týchto dňoch, ešte stále prebieha hlavná časť sezóny - revízia komínov pred zimou, a tak má plné ruky práce. Vybavovať telefonáty musí aj priamo na streche a vyzerá to milo zábavne - kominár ako zo starého čiernobieleho filmu opretý o komín s mobilom na uchu. Aj na ulici je pán Róža klasik - starý bicykel, na riadidlách lano s guľou, cez jedno plece kožená taška, cez druhé kominárska kefa.
Na ženy pôsobí ako magnet a náležite si to užíva. S každým, kto sa ho chce dotknúť, prehodí slovko - dve.
K prešporskej idylke už len chýbalo, kedy sa spoza rohu vynorí Sch öne Náci a nadvihne cylinder na pozdrav.
Nehaňte kominárov, robia záslužnú prácu.
