Juraj Hamar sa učil ľudovému bábkoherectvu od Antona Anderleho. Jeho maňuškové predstavenie rozveselí deti i dospelých.
Dňa 24. októbra 2013 sa na pôde Ministerstva kultúry SR uskutočnilo slávnostné vyhlasovanie a zápis nových prvkov do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Svoje čestné miesto tam majú aj ľudoví bábkari. Odborná komisia usúdila, že tradičné bábkarstvo predstavuje neoddeliteľnú súčasť umeleckej kultúry Slovenska a že je to jav, ktorý treba chrániť. Juraja Hamara sme sa opýtali, prečo.
Až do 50. rokov minulého storočia boli nositeľmi bábkarskej tradície rodiny kočovníkov, ktoré sa divadlom živili. K najznámejším patrili Stražanovci, Anderlovci, Nosálekovci, Sajkovci, Fábryovci, Dubskí atď. Hrali repertoár, ktorý vychádzal z európskych vzorov, v slovenskom prostredí však prirodzene prechádzal procesom folklorizácie – bábkari hry obohacovali nielen o špecifické domáce jazykové prvky a lokálne reálie, ale aj o vlastnú typológiu postáv či výtvarné poňatie bábok. Potom už do života týchto rodín zasiahla vtedajšia komunistická moc. Kvalifikačnými prehrávkami v roku 1950 prešli z 27 bábkarov desiati, aj tí dostali podmienku: „zmeníte váš doterajší repertoár a nacvičíte hry s novou tematikou podporujúcou naše budovateľské úsilie na ceste k socializmu“.
Pre bábkarov, ktorí si nikdy nenechali ujsť príležitosť vystreliť si - ústami Gašparka, alebo inej postavy -z predstaviteľov moci, sa začalo obdobie zákazov, obmedzení a buzerácií, ktoré viedlo k postupnej likvidácii tohto remesla Bábkari potom hrávali už len sporadicky. K plnohodnotnému oživeniu remesla v prípade rodiny Anderlovcov prišlo až v druhej polovici 80. rokov. Anton Anderle oprášil bábky a začal znova hrávať po jarmokoch a festivaloch doma aj v zahraničí. A tak prišlo aj k stretnutiu s Jurajom Hamarom, ktorého ľudové divadlo fascinovalo tak, že mu zasvätil veľkú časť svojho profesijného aj osobného života. Okrem toho, že sám hráva, napísal o tradičnom bábkarstve viacero rozsiahlych publikácií, ktoré obsahujú aj textové prepisy väčšiny Anderleho hier.
V našich reportážach ste sa stretli už s viacerými prvkami nehmotného kultúrneho dedičstva. Okrem tradičného bábkarstva sme vám predstavili tradičné ručné zvonenie na zvony, radvanský jarmok, fujaru, gajdy, čičmiansku vyšívku a čičmiansky ornament.
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík, ktoré sú uznávané spoločnosťami i jednotlivcami a pretrvávajú v súlade s univerzálnymi princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Tieto prvky sú v súlade s prostredím i historickými podmienkami spoločenstiev, ktorým poskytujú pocit kontinuity a identity, podporujúc tak kultúrnu rozmanitosť i tvorivosť.
Zápis prvkov do národného zoznamu je základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. V tomto roku Slovenská republika oslavuje 20. výročie vstupu do UNESCO a desiate výročie prijatia Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva.
Je úžasné, že na Slovensku stále žije mnoho ľudí a spoločenstiev, ktorí sa venujú nejakému tradičnému remeslu, či inej činnosti, ktorá by inak bez týchto nositeľov vymrela. Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa tak môže utešene rozrastať.
V dnešnej reportáži vystupovali: Teatro Carnevalo Juraja Hamara, divadlo Tyjátr Ivana Gontka a Rastislav Anderle.
Foto: Martin Kleibl a archív Juraja Hamara
(Zdroje: www.ludovakultura.sk, Juraj Hamar: Hry ľudových bábkarov Anderlovcov z Radvane)
