V druhom dieli našej trilógie o gajdošoch sme sa vybrali na slovensko-poľské pohraničie. Oravská Polhora je posledná obec na slovenskej strane, potom už nasleduje hranica. Z polohy na hranici vyplývajú rôzne kultúrno-spoločenské prepojenia týkajúce sa jazyka, zvykov alebo prejavov folklóru.
Aj keď Gorali žijúci v tejto oblasti hovoria, že nespievajú poľské pesničky, melodika je rovnaká a ani podobnosť goralského nárečia s poľštinou sa nedá poprieť. O Jozefovi Luscoňovi sme počuli už dávnejšie, je to totiž jeden z gajdošov najstaršej žijúcej generácie. Jeho interpretačné umenie bolo formované výlučne prostredím a dedením tradície v rámci lokálneho spoločenstva.
Hráva sám, ale aj v spoločnosti huslistu, či speváčky, čo je pre Oravskú Polhoru obvyklé spojenie. Samozrejme sme to chceli mať zaznamenané, preto nám miestny kultúrny referent a organizátor kultúrneho života Ivan Matis sprostredkoval stretnutie s pánom Luscoňom, aj s chýrnou speváčkou Margitou Kurákovou. Ako to celé dopadlo, uvidíte vo videu. Nehaňte gajdošov, dúchajú o dušu!
