Príbeh o tom, ako sa Juraj Dufek z Bojníc stal gajdošom má viaceré vtipné až bizarné momenty. Kdesi na začiatku bola pieseň od skupiny U2 so sólom na gajdy. To sa mu páčilo a chcel na taký nástroj vedieť hrať.
Neskôr, počas štúdií na STU v Bratislave, prišlo k osudovému stretnutiu s gajdošom Antonom Vrankom. Pýtal sa ho, kde sa dajú gajdy kúpiť. A ten mu odpovedal, že ak nie je úplné drevo, vyrobí si ich sám. Hneď vybehol do lesa nad internátom Mladá Garda a ešte v ten večer držal v rukách funkčný prototyp vlastného nástroja. Plátok bol z trstiny, mech z igelitky, dokopy to držalo pomocou izolepu.
Odvtedy ubehol nejaký čas a dnes Juraj vyrobí gajdy podľa akejkoľvek špecifikácie: moderné s goratexovým mechom, či gajdy netradičných ladení a rozmerov, zhotovené podľa historickej fotografie, ako naposledy pre SĽUK.
Nebol by ale asi taký vyhľadávaný, keby nebol aj interpretom, a to nie hocijakým. Od začiatku sa neobmedzoval len na tradíciu slovenského gajdošstva, bavilo ho počúvať gajdošov z celého sveta. Dnes to už nie je problém, ako sám hovorí, na YouTube je všetko.
Zahral nám na slovenské, galícijské, bretónske, dalmácijské, škótske a "stredoveké" gajdy, samozrejme vlastnoručne vyrobené. Chcete vedieť prečo boli gajdy v škótsku klasifikované ako zbraň? Pozrite si video a nehaňte Juraja Dufeka. Bez jeho piskorov by boli gajdoši na Slovensku v súčasnosti tak trocha bezradní.
