Obec Hrochoť na strednom Slovensku má prezývku Vrchárske srdce Podpoľania. Leží vysoko, zarezaná do svahov Poľany, tam, kde končia všetky cesty. Vďaka svojej polohe sa tu prejavy tradičnej ľudovej kultúry zachovali pomerne dlho bezo zmien.
Odev bol jedným z nich. Oproti nižšie položeným obciam sa vyznačoval jednoduchšou a menej farebnou výšivkou. To však platilo len do istého času. Keď sa už dali zohnať farebné nite a prišli do módy korálky a flitre, Hrochoťanky ich neváhali použiť. Krásne sú však stále.
Mária Biela z Hrochote sa najprv vyhovárala, že začala vyšívať naplno až na dôchodku, že nie je až taká odborníčka a posielala nás „do Fulierov", a „do Pavkov". „Tam sú väčšie odborníčky, vyšívajú od mala," odbíjala nás sprvu skromne. Nedali sme sa a vyplatilo sa.
Pani Mária nám najprv ukázala, ako háčkuje veľkonočné vajcia. Vyrobí dve polovice, naškrobí, spojí stužkou a zázrak je na svete. Podobne robí aj vianočných anjelikov a „zvončoke". Až potom začala zo skríň vyťahovať krojové súčiastky, ktoré vlastnoručne vyšívala.
Najviac sa nám páčili čierne sukne s kvetinovou výšivkou a tiež svadobný ženský odev, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je kápka – pestro zdobený čepiec.
Mišo neodolal a vhupol do mužského kroja – vyskúšal si legendárnu „holopupkársku" košeľu a široké gate. Pravda, s tými mu pani Mária musela trocha pomôcť. Rozprávanie pani Márie Bielej o tom, ako kedysi na Hrochoti prežívali Veľkonočný pondelok nájdete vo videu. Nehaňte ju!
