Ako dať nepotrebným veciam nový život

V novom Hore bez sa pozrieme na menej známu tvorbu známeho výtvarníka Otisa Lauberta.

OTIS LAUBERT sa narodil 8. januára 1946 vo Valaskej (okres Banská Bystrica). V rokoch 1961-1966 navštevoval Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave. Začínal ako reštaurátor, neskôr pracoval v maliarskych dielňach SND a vo výstavníckej firme ako výkonný robotník. V roku 1970 sa zúčastnil 1. otvoreného ateliéru na dome Rudolfa Sikoru v Bratislave, ktorý bol jedným z prvých významných tvorivých stretnutí výtvarníkov neoficiálnej scény. V roku 1978 sa zúčastnil výstav mladých výtvarníkov v priestoroch SAV v Bratislave a Smoleniciach, z ktorých sa neskôr vyformovala skupina A-R (K. Bočkayová, M. Bočkay, L. Čarný, D. Fischer, V. Kordoš, I. Minárik, M. Meško, M. Mudroch, D. Tóth). Jeho prvá samostatná výstava sa uskutočnila v roku 1981 v Orlovej na Ostravsku. Po roku 1989 začína intenzívnejšie vystavovať doma a v zahraničí, napr. Viedeň, Budapešť, Amsterdam, Berlín, Drážďany. Od roku 1990 nadväzuje spoluprácu s viedenským galeristom Hansom Knollom. V roku 1995 sa zúčastnil mesačného pobytu v Mattress Factory v Pittsburghu v USA. Jeho tvorba bola predstavená v rámci reprezentatívnej výstavy Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie, ktorá sa konala v roku 2000 v Slovenskej národnej galérii. K rozsiahlejším prezentáciám jeho tvorby v poslednom období patria výstavy Vlajkonoš si zobral kartografku (Galéria umenia Nové Zámky, 2007), Omrvinky z Knulpovej kapsy (Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Litovskom Mikuláši, 2008 a Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, 2009) a Zvláštny výber (Dom umenia, Bratislava, 2010). Jeho diela sú zastúpené v domácich i zahraničných zbierkach.

V roku 2001 mu vyšla rozsiahla monografia (Geržová, Jana: Otis Laubert, Kruh súčasného umenia Profil, Bratislava 2001.), ktorá obsahuje široký pohľad na jeho tvorbu a podrobnú bibliografiu, na základe ktorých si divák / čitateľ môže doplniť informácie o tvorbe Otisa Lauberta.