Jaroslav Ridzoň je pekár zo Sihly, z krásneho vrchárskeho kraja. Jeho pôvodné remeslo je síce stolárstvo, potom odlieval a leštil sklo v sklárňach, nakoniec sa však upísal Božiemu daru - chlebíku.
Piecť sa učil u chýrneho pekára pána Mihoka v Kokave nad Rimavicou. S manželkou vlastnia malú pekáreň, ktorá má aj vlastný byt, takže to do roboty naozaj nemajú ďaleko. Kedysi dávno ju vlastnilo družstvo, po revolúcii však upadala, a tak do nej investovali práve oni.
Prečo sme si vybrali práve jeho, keď poctivých pekárov, ktorí chlieb neprznia potravinárskymi farbivami a rôznymi chemikáliami, je na Slovensku pomerne veľa? Táto pekáreň má jednu pridanú hodnotu - samotnú pec. Nekúri sa v nej totiž plynom alebo elektrinou, ale drevom.
Neprajníci síce môžu tvrdiť, že v tom nie je žiadny rozdiel, Jaroslav Ridzoň však má inú skúsenosť. A keď sme si s ním upiekli vlastný exemplár, uznali sme, že má pravdu. Takto pripravený chlebík z poctivých prísad navyše vydrží aj viac ako týždeň.
Pec tvorí celú jednu stenu budovy. Má dva priestory, do ktorých sa najskôr nakladie drevo a nechá sa prehorieť. Teplomer vtedy ukazuje 600 stupňov Celzia. Uhlíky sa potom vymetú a môžu sa nakladať bochníky.
Z pece sála taká horúčava, že na jednej várke dreva sa upečie až okolo 200 kilogramov chlebíka, a k tomu ešte niekoľko várok iného pečiva, ktoré už nepotrebuje takú vysokú teplotu.
Najskôr však treba prichystať cesto. Jaroslav Ridzoň nám ako správny pekár, ktorý si tajomstvo necháva pre potomkov, neprezradí presné pomery ingrediencií, ochotne ich však menuje.
Ak si niekto myslí, že vytvarovať pekný bochník je hračka, mýli sa. Všimnite si, ako sa s tým trápil Mišo. Až sa kamera červenala.
Popri tom všetkom sa čosi dozviete aj o chleboch v hypermarketoch. Pozrite si video a nehaňte pekára, ktorý vie, ako na to.
Staňte sa fanúšikmi relácie Nehaňte ľud môj na Facebooku - kliknite.
