Kedy je prút dobrý? Kedy ho možno nazvať pán prút? A kedy sa prútu pokloniť a začať mu vykať? Prezradí majster Ján Zeman. Nehaňte ho.
Keď sme rezali ostré zákruty na myjavských kopaniciach, netušili sme, ako dopadne táto reportáž. Ján Zeman nás totiž pozval na košikársky workšop, a my sa sme sa báli, či bude zaujímavé sledovať, ako sa niekto učí pliesť košíky.
Úvodná nedôvera sa rozplynula, keď pred nas predstúpil a začal vysvetľovať. Pre svoje remeslo je zanietený ako málokto. Informáciami nešetrí, naopak, so svojimi žiakmi, ktorých rokmi pribúda, založil cech košikárov s cieľom oživiť starodávne remeslo. A kým mnohí iní majstri svoje finesy a majstrovstvo odmietajú prezradiť iným, aby nepomohli konkurencii, on sa so svojimi vedomosťami delí rád.
Záujemcovia sa stretávajú v kultúrnom dome v Rudníku pri Myjave a pletú. Tlačia sa okolo majstra, sledujú pohyb jeho prstov a počúvajú podrobný výklad, prekladaný vtipnými poznámkami.
Jeden chybný krok pri práci s prútím môže znamenať zmarenie niekoľkohodinovej práce. Pritom kedysi si vraj každý vedel upliesť potrebné veci sám. Príchodom moderných materiálov, najmä umelej hmoty, toto remeslo začalo upadať. Keď začiatkom 90. rokov minulého storočia zomrel jeden z posledných významných majstrov tohto fachu, Ján Zeman zistil, že ak niečo neurobí, remeslo na Myjavsku zanikne.
Prútie si pestuje sám. Jednak kvôli jeho veľkej spotrebe, jednak kvôli kvalite. A čo všetko sa dá z neho vyrobiť? Vraj všetko. Keď sa pozrieme na obrovskú prútenú plastiku, prekrývajúcu celú jednu stenu kultúrneho domu, sme ochotní tomu veriť. Je to slovenský unikát a pracovali na nej všetci jeho žiaci a spolupracovníci. Odchádzame spokojní, o osud slovenského košikárstva sa báť nemusíme. Je v dobrých rukách.
Staňte sa fanúšikmi relácie Nehaňte ľud môj na Facebooku - kliknite.
