Sedemdesiatnik Dušan Peťko z Predajnej pracoval dlhé roky v železiarňach ako odlievač kovov. Tvrdí, že tekutý kov má v sebe tajomno, ktoré mu učarovalo natoľko, že ostával pri peci aj v čase, keď ostatní chlapi odišli do kantíny na pivo (áno, vtedy sa tam ešte počas pracovnej pauzy mohol piť aj tento mok). Takto si pre seba či kamarátov odlial nejeden zvonec či pracku na opasok.
Odkedy je na dôchodku, odlievaniu zvoncov a praciek sa venuje intenzívnejšie. Ako skúsený fachman pozná aj rôzne finesy - napríklad ten, že piesok do formy sa najlepšie navlhčí nie vodou, ale pivom. Bol by to však drahý zvonec, ak by mal pivo kupovať za plnú cenu, a tak sa majster šikovne dohodol s miestnym krčmárom Mišom. Ten mu vždy odloží to, čo by inak vylial.
Výroba formy na odlievaný zvonček sa podobá na detskú hru s formičkami v pieskovisku. Kto z vás si ako malý nerobil bábovky, koláčiky či nestaval hrady? Najskôr do nádoby vložíte model, podľa ktorého chcete zvon vyrobiť. Okolo neho potom poctivo ucapkáte piesok - zvnútra aj zvonka. Má to však množstvo úskalí a aj majster priznáva, že občas sa niečo nepodarí.
Asi najvzrušujúcejšia časť však prichádza až potom. Keď sa staré kovové súčiastky (dobrý je napríklad vodovodný ventil) a rôzne iné zbytky vo veľkej lyžici postupne menia na tekutinu, pochopíme, o akej vášni ujčok Peťko vlastne hovorí. Horúci kov sa naleje do vysušenej formy, a keď trochu vychladne, načim ju rozobrať. Keď z nej ujčok vyklepáva piesok, spokojne sa pozrie na zvon a konštatuje: „No, podaril sa."
Následne sa zvonček prebrúsi, vyleští, ale najmä sa nesmie zabudnúť na vloženie srdca, ktoré mu vdýchne život. Pozrite si video a uznáte, že ujčoka neradno haniť. Je v tom vážne dobrý a jeho produkty zvonia nádherne.
Staňte sa fanúšikmi relácie Nehaňte ľud môj na Facebooku - kliknite.
