Trnkova chvíľka poézie
Všetko znie lepšie, keď je to vo veršoch. Teda, aspoň Trnka si to myslí – a každú nedeľu ráno vám to aj predvedie. Aktuálne spravodajstvo pobozkané múzou.
Uhorková sezóna začala príznačne tým, že každoročnú teroristickú chrípku dostali uhorky. Trnka teda opäť siaha po civilných veršoch a výsledkom je spoveď otca mnohých šedín.
Kto by nerozumel Trnkovej neškolenej artikulácii, zdes text básonky (ak sa rozchádza s tým na obraze, platí tento, napísaný):
Žena ma nechala
jak takú choleru
nechala za sebou
dieťa a večeru
čo s tým jedlom - to ja viem,
len to dieťa stále bdie
Žena ma nechala
možno až do rána
že sa chce pobaviť.
Hus emancipovaná.
Zaslúži si, to je jasné.
Decko nespí, aj keď zhasnem
Nechala ma žena.
Doma. S deckom.
Za odvar z makovíc
dal by som všecko
Okúpať, uložiť o siedmej presne
a to dieťa furt je besné!
Opustila žena ma.
Najprv som sa smial
Nedodala mi však k decku
kompletný manuál
Rozprávka, pusa a - všetko, či nie?
Ale dieťa stále vyje.
Odišla žena mi
nech starám sa ja.
Hodinu uspávam.
Choď moja do hája.
Vyraz si, jasné, ale prečo dneska?
Veď to dieťa stále vrieska!
Ušla mi manželka
bez riadnej rozlúčky.
Čo som bol sprostý,
keď kupoval som obrúčky?
Počujem kľúče. Stvrdli mi rysy.
A to dieťa teraz spí si!
Prišla mi žena už.
Ticho je na byte.
Pýta sa: „Zvládol si?"
„Ale tak určitééé."